Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Vzdelávanie a zdravotníctvo 201 maďarčinu na dobrej úrovni, hoci v pravopise majú nedostatky, tie sa však dajú vyriešiť, preto je ich účasť vo vzdelávacom procese bezproblémová. Školné platiť nemusia. Jeden zo žiakov chodil v Maďarsku aj do škôlky, riaditeľ očakáva, že žiaci absolvujú v Maďarsku aj stredoškolské štúdium. Už v predchádzajúcom výskume na Gymnáziu Lajosa Kossutha (Reisinger, informácie z rokov 2009/2008) sme skonštatovali, že na škole sa v každom školskom roku učí priemerne 10-15 žiakov, každý rok sú prijatí 2-3 žiaci, väčšina žiakov dochádza zo Slovenska a býva na internáte, teda túto školu nenavštevujú prevažne deti presídlených rodín. Na základe najnovších údajov však v posledných troch školských rokoch na školu noví žiaci so slovenským štátnym občianstvom už neprišli, na jar 2010 sa na gymnáziu učili len traja žiaci so slovenským štátnym občianstvom. Podľa predchádzajúcich vyhlásení riaditeľa to nie je prekvapujúce, v roku 2008 totiž povedal, že pokles počtu žiakov očakáva, lebo aj na Slovensku klesá počet žiakov, respektíve škola za týchto žiakov nedostane normatívy, teda sa jej neoplatí ich vzdelávať. Dodáme ešte, že výskum v roku 2008 ukázal (Reisinger 2009), že žiaci so slovenským štátnym občianstvom majú väčší záujem o odborné vzdelávanie než o gymnaziálne štúdium. Na Základnej škole, strednej odbornej škole a odbornom učilišti Jánosa Haliera sa v predchádzajúcom školskom roku učil jeden žiak, maturoval v roku 2009, býval na Slovensku, no školné platiť nemusel. Škola neočakáva, že v budúcnosti bude mať žiakov so slovenským štátnym občianstvom. Podobne aj na Piaristickej základnej škole a gymnáziu v Mosomnagyaróvári mali v minulosti jedného žiaka so slovenským štátnym občianstvom (pred 8 rokmi), dnes sa na nej slovenskí žiaci neučia, no riaditeľ sa domnieva, že v ďalekej budúcnosti to nie je vylúčené. Na Základnej škole v Rajke sa v uplynulých rokoch ustálil počet žiakov so slovenským občianstvom, aj dnes sa na škole učia tri deti z rodín, ktoré sa do Rajky presídlili, školné platiť nemusia. Podľa riaditeľa sa žiaci dokážu dobre adaptovať, a keď začnú chodiť do školy v Maďarsku, štúdium v krajine aj dokončia, hoci sa stáva, že sa medzitým predsa len vrátia učiť sa na Slovensko alebo skladajú skúšky aj na Slovensku, aby mali aj slovenské vysvedčenie. Deti vzdelávajúce sa na tejto škole po maďarsky viac-menej vedia, hoci sa stalo, že sa do Maďarska presídlila rodina s nemaďarskou národnosťou, teda ani rodičia maďarčinu poriadne neovládali, preto bola komunikácia s nimi ťažká. Podľa riaditeľa je však cieľom týchto rodičov, aby sa aj oni, ako aj ich deti čo najskôr adaptovali, preto chodia, napríklad, na kurzy maďarčiny, aj ich deti sa vzdelávajú v maďarskom jazyku, na škole sa slovenčina osobitne nevyučuje. Riaditeľ informoval aj o tom, že sú pripravení na nárast slovenských žiakov na škole, už sa rokovalo aj o tom, že prijmú učiteľku so znalosťou slovenčiny. Na ostatných školách sa dnes neučia slovenskí štátni občania, neučili sa ani doteraz a z rozhovorov vysvitlo, že ani neočakávajú, že v budúcnosti budú mať slovenského žiaka, preto sa školy na to ani nepripravujú. Vo výskume z roku 2008, ktorý som už spomínala (boli v ňom oslovené všetky prihraničné stredné školy), sme sa pýtali na názor riaditeľov na vzdelávanie slovenských štátnych občanov. Výsledky boli najmä takéto:- Ich vzdelávanie treba podporovať najmä na školách ponúkajúcich také štúdium, ktoré na slovenskej strane chýba, v prvom rade by bolo potrebné podporovať stredné odborné školy, veď študovať na gymnáziu môžu aj na Slovensku. Tým, že prídu do Maďarska, znižujú počet maďarských žiakov na Slovensku, čo môže ďalej prehĺbiť neľahkú situáciu maďarských škôl na Slovensku.- Sprísnenie školského zákona z roku 2007 mnohí interpretovali ako pokus maďarského štátu znížiť počet zahraničných žiakov, teda aj Maďarov zo Slovenska.
