Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Zmeny vo využívaní pôdy 189

Tabuľka č. 2. Nadobúdanie nehnuteľností nepovažovaných za úrodnú pôdu štátnymi občanmi Slovenska v župe Gyôr-Moson-Sopron, 1999-2009

19992001

2003

2004

20052006

2007

2008

2009

Nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovákov v roku 2009 celkom (ks)

Počet

nehnuteľností vo vlastníctve štátnych občanov Slovenska na 1000 bytov v roku 2009 (ks)

Ásványráró

1

3

4

4,9

Bezenye

1

1

1

2

5

9,1

Dunakiliti

1

2

5

2

13

19,3

Dunasziget

1

1

1

9

1

13

22,2

Feketeerdő

3

3

19,4

Győr

4

1

5

3

3

17

0,3

Győrújfalu

1

1,9

Halászi

2

2

1,9

Hegyeshalom

3

2

5

3,6

Kimle

1

3

4

4,7

Kisbodak

1

1

6,1

Kunsziget

1

1

2,3

Máriakálnok

2

1

3

5,4

Mihályi

1

1

2,1

Mosonmagyaróvár

2

53

8

63

5,0

Pannonhalma

1

0,8

Rajka

1

3

3

5

9

7

28

29,2

Répcevis

2

1

6,2

Sopron

2

2

0,1

Tényő

6

6

8,7

Töltéstava

1

1

1,7

Újrónafő

2

2

6,5

Vámosszabadi

1

1

1,9

Zdroj: vlastná zostava podľa údajov evidencie župy Gyôr-Moson-Sopron

3.3. „Najviac obľúbené” obce maďarskej suburbanizácie územia mesta Bratislava

V štúdii V. Slavíka a T. Kurtu o suburbanizácii Bratislavy z roku 2007 za satelitné mestá Bratislavy bolo považovaných týchto 6 miest: Malacky, Pezinok, Modra, Svätý Jur, Senec a Samorín. V týchto satelitných mestách súčasne prebiehala suburbanizácia obyvateľov a obchodu, neboli postavené iba rodinné domy, ale celé obytné štvrte. Podľa prognóz koncepcie z dôvodu sa čoraz viac rozširujúceho suburbanizmu mesta Bratislava, je možné očakávať drastické (miestami 60%-né) zvýšenie počtu obyvateľstva. V zmysle skorších výskumov zaoberajúcich sa aglomeráciou hlavného mesta Slovenska a podľa skúseností do roku 2007 vznikli nasledovné trendy suburbanizácie: