Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
190 Gabriella Baj — procesy suburbanizácie obyvateľstva neprebiehali len na dvoch oblastiach (mozaikovú) ale na geograficky ucelenom území,- na atraktívnych územiach suburbanizácie sa radikálne zvýši počet obyvateľstva, — dôjde k etnickej zmene obyvateľstva v prospech Slovákov,- procesy suburbanizácie pokračujú a tieto sa dostanú aj za hranice. V období medzi 2007 a 2008 sa na území Maďarska jasne črtajú okraje hranice územia suburbanizácie mesta Bratislava. V nasledujúcej časti štúdie prezentujeme obce, v ktorých je miera nadobudnutia nehnuteľností občanmi Slovenska v celej župe najvyššia. Cieľom kapitoly je preskúmanie zmien vo využívaní pôdy pôsobených usídlením Bratislavčanov a suburbanizáciou Bratislavy v obciach Tajka a Dunakiliti. V prípade obidvoch obcí je jednoznačne preukázateľné, ba až viditeľné, že osídľovanie obcí inšpirovalo miestne samosprávy k vytváraniu nových pozemkov, k stavebným prácam a k výstavbe inžinierskych sietí. Porovnaním počtu bytov a novovybudovaných bytov (Tabuľka č. 3) a tabuľky o nadobudnutí majetku občanmi Slovenska v župe (Tabuľka č. 4) je zrejmé, že po hromadnom nákupe nehnuteľností Slovákmi v sledovaných obciach sa začala hromadná výstavba nových bytov. 3.3.1. Rajka V obci Rajka nájdeme pôdu s najlepšími danosťami v mikroregióne horného Zadunajská. V štruktúre krajiny dominujú poľnohospodárske pôdy, ornice, ale nachádzajú sa tu aj územia pokryté lesným porastom. Ale obec Rajka sa so svojimi 2495 obyvateľmi nestala jedným z najdôležitejších obcí maďarskej suburbanizácie mesta Bratislava kvôli svojej vynikajúcej pôde, ale z toho dôvodu, že v najjužnejšej satelitnej časti bratislavskej aglomerácie, v časti Rusovce, stavebné pozemky stoja sedemkrát toľko, ako v Rajke. Následkom nákupnej horúčky nehnuteľností začatej v roku 2004 boli postavené činžiaky, obnovené zanedbané rodinné domy a nové pozemky vybudované inžinierskymi sieťami. Podľa neprajníkov sa Rajka stala záhradným mestečkom Bratislavy. Toto tvrdenie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že jednu tretinu obyvateľstva obce tvoria Slováci. Obyvatelia sa v Rajke usídlili z dôvodu blízkosti mesta Bratislava a svoje nehnuteľnosti nevyužívajú ako sekundárny domov. Obec Rajka je pre Bratislavčanov lákavá z viacerých dôvodov: po medzinárodnej hlavnej ceste E75 je centrum Bratislavy dostupné za 20 minút, a na začiatku procesu vysídľovania v roku 2004 ceny nehnuteľností boli priemerne o 35% nižšie ako v Bratislave. V súčasnosti je tento pomer 25-30% v prospech nehnuteľnosti v Maďarsku. Z dôvodu ilustrácie ukážeme príklad realitnej agentúry (Rajka Real): v roku 2005 bol desaťročný rodinný dom na 120 m2 na pozemku 1500m2 približne o 30% lacnejší, ako päťnásťročný 55 m2 panelový byt (s vykurovaním) v Bratislave. V súčasnosti sú ceny nehnuteľností v Rajke približne o 15% vyššie, avšak dopyt po nehnuteľnostiach z dôvodu pokojných pobytových životných podmienok (dopravné hlukové zaťaženie presiahne hraničnú hodnotu iba po štátnej hlavnej ceste č. 15), bezpečnosti a prírodného prostredia, naďalej rastie. Z nových slovenských obyvateľov bola vytvorená skupina, ktorá sa venuje jazykovej príprave a samospráva zverejňuje informácie v 2-3 jazykoch. Samospráva kladie veľký dôraz na to, aby vo využívaní poľnohospodárskej pôdy pri vytváraní pozemkov nenastala zmena. Starosta obce Rajka, Lajos Bazsó ale poznamenal, že od roku 2008 boli nútení ornice prekvalifikovať na extravilán. Aby sa mohlo začať s novou výstavbou, na tejto ploche boli vybudované inžinierske siete, pretože pôvodným stavom bytov už nebolo možné uspokojiť nové nároky. Citujúc slová starostu: „ V roku 2008 na 50 na novo vybudovaných pozemkov sa prihlásili 4 rodiny z Rajky a 304 rodín zo Slovenska Ani týchto päťdesiat
