Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Hospodárstvo regiónu 179- Pestrý kultúrny život, budované a prirodné prostredie - veľká príťažlivosť pre cestovný ruch, rast v turistickej infraštruktúre.- Silnejúci územný marketing, budovanie imidžu a kooperativita (budovanie kontaktov a diplomatických stykov - mnohé obce majú vytvorené medzinárodné vzťahy). Treba spomenúť aj fakt, že k úspešnému rozvoju je potrebná aj'podstatne priaznivejšie naklonená vládna politika voči tomuto regiónu, ako sme boli toho svedkami zo strany slovenskej vlády v rokoch 2006-2010. Veríme, že zmena, ku ktorej došlo v slovenskom politickom živote v lete 2010, zlepší za 4 roky veľmi zhoršené maďarsko-slovenské vzťahy a nová slovenská vláda ponúka pomocnú ruku hospodárskej a spoločenskej spolupráce, pretože rozmach hospodárstva danej oblasti závisí v mnohom aj od toho, nakoľko vie pomôcť rozvoju využitím možností presahujúcich hranice. Nové možnosti na hospodárske oživenie ponúka plánovaná rýchlostná cesta R7 na juhu Slovenska (ktorá by prispela vo veľkej miere k zrýchleniu dopravy v regióne a jej bezpečnosti), ako aj pravidelná kompová doprava od roku 2011 medzi obcami Gabčíkovo a Lipót, ktorá konečne spojí Žitný ostrov a Szigetköz. Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na Dunaj, ktorý je jednou z najvýznamnejších vodných ciest Európy a ktorého prírodné danosti skrývajú v sebe mnoho nevyužitých možností. Ku kohézii severnej a južnej časti regiónu by vo veľkej miere prispelo zosilnenie infraštruktúry medzi severnou a južnou časťou, k čomu by význame napomohla výstavba cestného mosta, vďaka tejto investícii by sa znížilo dopravné zaťaženie7 medzi dvoma brehmi. Po vyriešení dopravných problémov sa môže táto prihraničná oblasť zmeniť na skutočne fungujúci, navzájom sa doplňujúci, rozvíjajúci sa, hranice presahujúci región (MTA RKK NYUTI, 2008). V realizovaných hospodárskych procesoch v skúmanom aglomeračnom regióne musí byť jedným z vytýčených cieľov, aby všetky odvetvia a podniky dbali o ochranu životného prostredia a aby sa z ekologické hľadiská nedostali do úzadia kvôli krátkodobým hospodárskym záujmom. Toto je nevyhnutné nielen so zreteľom na ochranu obyvateľstva a prostredia regiónu, ale aj preto, lebo pod týmto regiónom sa nacháda jedno z najväčších zdrojov pitnej vody v Európe (v súčasnosti studne v regióne zabezpečujú pitnú vodu pre takmer dva milióny ľudí a v dlhodobých plánoch sa počíta s ich viacnásobkom), vodu musíme chrániť ako poklad, pretože v súčasnosti mnohé európske regióny trpia nedostatkom pitnej vody. Dôležitosť inovácií dbajúc o ochranu životného prostredia je dôležité vyzdvihnúť preto, lebo za uplynulé 4 roky došlo aj k dvom pokusom o také investície v regióne, ktoré by veľmi ohrozili zdroje pitnej vody. Obyvateľstvo a ochrancovia prírody sa najprv postavili proti plánovanej výstavbe závodu na výrobu akumlátorov rakúskej firmy Banner Baterien v katastri obce Kostolné Kračany (na výrobu šiestich miliónov akumlátorov ročne by bolo potrebných spracovať 50 miliónov kilogramov olova a 12 miliónov litrov kyseliny sírovej), potom sa zasa spojili proti výstavbe ropovodu vedúceho cez Žitný ostrov (ropovod sa mal postaviť kvôli zásobovaniu rakúskej rafinérie Schwechat). Skúsenosti uplynulých rokov ukazujú, že prírodné prostredie regiónu ohrozujú nielen plánované priemyselné investície, ale aj podniky, ktoré tu pôsobia dlhé roky (napr. už dlhé roky je predmetom sporov odpadová a chladiaca voda, ktorú vypúšťajú konzervárne v Dunakiliti do ramena Dunaja - Zátonyi-ág). Pri hodnotení situácie v rozvoji regiónu v budúcnosti musíme vyzdvihnúť aj to, že možnosti dané členstvom v Európskej únii a šengenskom priestore znásobuje aj fakt, že štátne hranice 7 Na rakúskej časti Dunaja sú od seba mosty vzdialene priemerne 18 km. Výhodou mostov v porovnaní s prevozom kompou alebo loďou je to, že dokáže zabezpečiť dopravné spojenie bez ohľadu na počasie i vodný stav.
