Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
180 Gábor Lelkes rozdeľujú také územia, ktorých spoločnému vývoju napomáhalo aj spoločný jazyk - maďarský, ktorým hovorí obyvateľstvo maďarskej národnosti na Slovensku a aj veľká časť slovenského obyvateľstva ho ovláda na rozličnej úrovni alebo mu rozumie (MTA RKK NYUTI, 2008, HORVÁTH, LELKES, 2010). Pri hodnotení situácie v rozvoji regiónu v budúcnosti musíme vyzdvihnúť aj to, že možnosti dané členstvom v Európskej únii a šengenskom priestore znásobuje aj fakt, že štátne hranice rozdeľujú také územia, ktorých spoločnému vývoju napomáhalo aj spoločný jazyk - maďarský, ktorým hovorí obyvateľstvo maďarskej národnosti na Slovensku a aj veľká časť slovenského obyvateľstva ho ovláda na rozličnej úrovni alebo mu rozumie (MTA RKK NYUTI, 2008, HORVÁTH, LELKES, 2010). Hospodársky vývoj toho-ktorého regiónu nezávisí len od vlastných, endogénnych zdrojov, ale aj od hospodárskej situácie susedných regiónov a ich rozvoja. Z tohto hľadiska je skúmané územie vo veľmi priaznivej situácii, pretože sa nachádza v srdci jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúceho regiónu strednej Európy pozdĺž osi Viedeň-Budapešť, v bezprostrednom susedstve s rozvojovými a inovačnými centrami Győr a Trnava, ktoré vykazujú značné hospodárske výsledky. Môžeme teda povedať, že skúmaná maďarsko-slovenská prihraničná oblasť profituje z regionálneho susedstva vďaka efektu prelievania (spillover) a môžeme očakávať, že v aglomeračnom pásme hlavného mesta rýchlo zaniknú rozdiely v hospodárskom výkone (RECHNITZER, 1997). Skúmaný región bol za uplynulé desaťročia vystavený novým výzvam, so zmenami v európskom priestore došlo aj tu k takým zmenám, v dôsledku ktorých sa prehodnotila pozícia tohto územia. Súhrnne možno povedať, že súčasný stav hospodárstva regiónu naznačuje priaznivú perspektívu vývoja, región doteraz úspešne obstál v globálnej ekonomickej súťaži a územie disponuje všetkými danosťami k ďalším úspechom, územie možno charakterizovať ako jedno z najlepšie intenzifikovateľných štruktúr cezhraničnej štruktúry pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc (MTA RKK NYUTI, 2008). Zároveň musí región venovať zvýšenú pozornosť pri inovovaní ekologickej citlivosti, ktorá je popri zmenených nárokoch voči službám a dopravnému systému jednou z najväčších výziev, ktorej sa musia postaviť zoči-voči. K úspešnému hospodárskemu vývoju je ďalej potrebný rozvoj kvality ľudských zdrojov, inovácia (vo všetkých oblastiach hospodárstva: v poľnohospodárstve, priemysle a službách je potrebné zosilnenie inovačnej schopnosti podnikania, zlepšenie štruktúry produktu a zvýšenie produktivity), ako aj široký partnerský a koopereračný systém, do ktorého sa rovnako aktívne zapoja aktéri miestnych samospráv a hospodárskeho života územia“. Partnerstvo sa netýka výlučne financovania, ale kooperácie, ktorá zahrnuje širokú škálu rozvoja oblasti (od ďalšieho vzdelávania cez marketing až po organizáciu vedecko-technologických parkov) (HORVÁTH, 2000). V lete 2010 môžeme konštatovať, že na skúmanom území prispel vo veľkej miere k zlepšeniu komunikácie a ochoty spolupracovať medzi aktérmi hospodárskej a spoločenskej sféry aj projekt AGGLONET, uskutočnený Západomaďarským vedeckým inštitútom a Fórum inštitútom pre výskum menšín. 8 V záujme úspešného pôsobenia regiónov na trhu je veľmi dôležité vyzdvihnúť spoluprácu miestnych aktérov.
