Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

178 Gábor Lelkes

5. Zajtrajšok

Z hľadiska hospodárskych ukazovateľov sa nachádza táto oblasť v priaznivej situácii napriek tomu, že má väčšie možnosti a jej potenciály sú čiastočne nevyužité. Väčšina obcí je cieľovou oblasťou presídlenia. Toto presídlenie znamená čiastočne suburbánnu emigráciu z Mosonmagyaróváru a Bratislavy, na druhej strane je značná imigrácia z ostatných častí oboch krajín (MTA RKK NYUTI, 2008, LELKES, 2008a).

Pre hospodársky vývoj skúmanej oblasti je typický dynamizmus, v posledných 10 rokoch postupne rastie hospodársky výkon, i keď celosvetová kríza spôsobila určité ustrnutie, určitý úpadok. V novom tisícročí došlo v hospodársvte regiónu k štrukturálnym zmenám, zatlačením poľnohospodárstva do úzadia došlo k tercializácii: zvýšil sa podiel obchodu, turistického ruchu, pohostinstva, finančnej činnosti, realitnej činnosti a dopravy-skladovania. Zreorganizovanie priemyselnej činnosti poskytlo regiónu silnú exportovaciu možnosť. Dynamika hospodárstva je badateľná i v oblastí príjmov obyvateľstva, priemerné zárobky v regióne sú priaznivejšie ako celoštátny priemer. V porovnaní s ostatnými časťami aglomeračného pásma vykazuje posudzovaná oblasť ešte slabší hospodársky výsledok, čo je dedičstvom minulosti, čo v rozhodujúcej miere vysvetľuje pomaly sa meniaca infraštruktúma dostupnosť (napr. rozdiely v cestnej sieti, čistenie a odvod odpadových vôd). Región zaostáva v rozvoji aj za úrovňou susedných rakúskych regiónov.

K trvalému rozvoju regiónu prispieva pozadie tvorené miestnymi inštitúciami a spoločenský kapitál. Úroveň fungovania inštitúcii verejnej a štátnej správy, schopnosť spoločnosti na samoorganizáciu, na fungovanie združení v rozhodujúcej miere ovplyvňujú hospodársky rast danej oblasti. Podmienkou hospodárskeho rastu je efektívna sústava vzájomných vzťahov medzi orgánmi verejnej a štátnej správy a obchodnou sférou, informačný kapitál, ktorý je ťažké zmerať za pomoci štatstických údajov. Úroveň inštitúcii verejnej a štátnej správy v regióne vykazuje narastajúcu úroveň, aj počet a organizačná štruktúra civilných organizácií takisto vykazuje známky rozvoja, podobne ako programy ponúkané vzdelávacími inštitúciami, ktoré napomáhajú vznik a rozvoj inovačnej kultúry.

V nasledujúcich rokoch sa zlepšenie konkurencieschopnosti regiónu javí ako výzva pre miestne samosprávy. Aj keď sa hospodárstvo nedá všade „adaptovať ” - ako tvrdia ekonomickí analytici - v každom prípade sa nové prevádzkarne podniku dajú s rovnakou šancou otvoriť pri husto osídlených obciach, v rámci štátu i mimo neho. Obce musia súperiť medzi medzi sebou o získanie nových investícií a zariadení (ENYEDI, 2000).

Hlavné zdroje hospodárstva daného regiónu

— Priaznivé prírodné, klimaticé, reliéfne a geologické danosti (vysoký agrárny a geotermický potenciál, bohaté zdroje liečivej termálnej vody).

— Priaznivá dopravno-geografická poloha (Viedeň - Győr- Bratislava).

— Z hľadiska podnikateľov i obyvateľstva priaznivé miestne služby pre obyvateľov a životné podmienky.

— Agrárna výroba a potravinársky priemysel na vysokej úrovni.

— Dynamický rast vyššie kvalifikovanej pracovnej sily.

— K+F koncentrácia a inovačný potenciál (Mosonmagyaróvár).

— Silnejúce hospodárstvo (v prvom rade sektor služieb), narastajúca kúpna sila, trh.

— Atraktívna ponuka pozemkov pre prevádzkarne, s možnosťou rozšírenia potenciálnych území priemyselných parkov.