Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Hospodárstvo regiónu 177 čašníkov, murárov, maliarov — natieračov, zámočníkov, zváračov, viac ako polovica pracovných ponúk je vhodných pre zaučených pracovníkov. Vysokokvalifikovaných pracovníkov by uvítali zamestnávatelia najmä v technickej oblasti, často s praxou v špeciálnych odboroch s vysokou úrovňou znalosti nemeckého alebo anglického jazyka. V dmhej štvrtine roku 2010 vykazuje situácia v zamestnanosti postupné zlepšenie, klesá miera evidovanej nezamestnanosti - jej hodnota je na oboch stranách hraníc o 2-3% priaznivejšia ako je celoštátny priemer, čiže je na nižšej úrovni. V blízkej budúcnosti je možné očakávať priaznivý vývoj situácie v zamestnanosti, pretože sa región po stagnácii investícií v uplynulom roku opäť stal výhodný pre investície na vytvorenie pracovných miest (napr. v lete 2010 začala po Mosonszolnoku aj v Mosonmagyaróvári budovať indická skupina SMR podnik na výrobu spätných zrkadiel, tento podnik poskytuje v prvej fáze na jar 2011 prácu 250 ľuďom a ročne vyrobí 7 miliónov spätných zrkadiel na osobné autá). Značný podiel pracovníkov je zamestnaných v sektore priemyslu a služieb, na slovenskej strane je viac zamestnaných v priemysle, kým na južnej strane hraníc je menší posun smerom k sektore služieb. Poľnohospodársvto a lesníctvo zamestnáva menej ako 10% pracovných síl. V rámci aglomeračného pásu je tu najvyšší podiel zamestnaných v agrárstve. Väčšina pracovných miest aktívneho obyvateľstva sa nachádza v mestských centrách (Bratislava, Mosonmagyaróvár, Dunajská Streda, Šamorín), preto je značný pohyb pracovných síl a tým sa vytvoria rozmanité vzťahy medzi obcami a spomínanými mestami, ako aj medzi samotnými mestami. Najviac pracovnej sily priláka jednoznačne Bratislava, najväčší podiel dochádzajúcich pracovných síl je zamestnaných v službách a priemysle. Počet pracujúcich dochádzajúcich do Bratislavy sa za uplynulých 10 rokov zvýšil, čo vo veľkej miere sťažuje dopravu na slovenskej strane regiónu, kde nedostatočná kapacita cestných komunikácií spôsobuje každodenne dopravné zápchy. Túto nepriaznivú situáciu by mohla odstrániť výstavba rýchlostnej cesty R7 medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou, i keď sa pravdepodobne k jej výstavbe v nasledujúcich desiatich rokoch neprikročí. Aj v programe novovzniknutej slovenskej vlády v júli 2010 sa len nejasne naznačuje spomenutá možnosť, dôraz sa kladie na výstavbu dopravnej infraštruktúry etnicky slovenských regiónov, i keď požiadavky na mobilitu sú u obyvateľov regiónu vysoké, dopravné vzťahy a nedostatok služieb predstavujú stále rastúci problém. Je dôležité vyzdvihnúť, že spomedzi aglomeračných zón Bratislavy je práve dopravná infraštruktúra tohto regiónu, vo väčšej miere s obyvateľstvom maďarskej národnosti najzaostalejšia (MEZEI, 2006), čo aj vysvetľuje, že 90-tych rokoch minulého storočia bol rast populácie a bytového fondu v tomto suburbánnom regióne pomalší. Druhým najväčším strediskom dochádzajúcich zamestnancov je Mosonmagyaróvár, nasleduje Dunajská Streda, Rajka a Dunakiliti (v posledných dvoch sú početne zastúpené aj zamestnanci zo Slovenska). V prípade ostatných osídlení je dochádzanie za prácou nižší, ale z celého regiónu je značné cestovanie za prácou do Rakúska (MTA RKK NYUTI, 2008). Priemerná mesačná mzda zamestnaných v prvom štvrťroku 2010 sa pohybovala v južnej polovici regiónu okolo 200 tisíc forintov. Najnižšie mzdy tu vykazovali v baníctve, ťažbe kameňa, poľnohospodársve, lesníctve a rybárstve - okolo 140 tisíc forintov, kým najvyššiu mzdzovú úroveň dosiahli v oblasti finančníctva a poisťovníctva (245 tisíc forintov). Mzdová úroveň na severnej strane sa v tom istom období pohybovala okolo 760 eur, táto hodnota bola o 50 eur nižšia ako celoštátny priemer, ale tento celoštátny priemer je v rozhodujúcej miere ovplyvnený Bratislavským krajom - vrátane Bratislavy - má veľmi vysokú mzdovú úroveň, ktorá dosiahla v tomto období 1030 eur.
