Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
176 Gábor Lelkes sú pomerne priaznivé, i keď na slovenskej strane vidiecke sídla s populáciou maďarskej národnosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne zaostávajú za slovenským priemerom, čo je osobitosťou maďarskej komunity, vysvetľuje sa to v prvom rade vekovou štruktúrou (vysoký počet staršej generácie), jazykovou bariérou (vyučovacím jazykom vysokoškolských inštitúcií do roku 2004 - do založenia prvej vysokoškolskej inštitúcie s vyučovacím jazykom maďarským - bola slovenčina) a rurálnym životným prostredím. Za uplynulých 10 rokov je v týchto obciach badateľná zjavná náprava, znižuje sa rozdiel v porovnaní s ostatnými časťami aglomeračného pásma zásluhou suburbanizácia (značná časť prisťahovalcov je vysokokvalifikovaná, respektíve aj pre miestnych, mladších obyvateľov sa stala dosiahnuteľná možnosť vysokoškolského vzdelania v maďarskom jazyku. V súčasnosti je celoživotné vzdelávanie rozhodujúcim činiteľom z hľadiska jednotlivca, hospodárstva i spoločnosti, raz získané vedomosti sú už na celý život nepostačujúce: kvôli konkurencieschopnosti regiónu je nevyhnutné, aby sa tamojší obyvatelia neustáli vzdelávali kvôli zmeneným podmienkam v technológii i vo vývoji spoločnosti. Ako rozhodujúci element konkurencieschopnosti sa objavujú vzdelanosť a schopnosť učiť sa. (ENYEDI, 2000). Ohľadne tohto vývojového faktora je pozícia skúmaného regiónu priaznivá, pretože v regióne, respektíve v jeho priamom susedstve ponúka veľa vzdelávacích inštitúcií vzdelávacie programy pre dospelých, o ktoré je veľký záujem a po ich úspešnom ukončení sa jednotlivci v živote oveľa ľahšie uplatnia. Priaznivá hospodárska situácia skúmaného suburbárneho regiónu je podložená aj relatívne priaznivou aktuálnou situáciou zamestnanosti a nezamestnanosti. Vysoká miera zamestnanosti je spoločným dôsledkom viacerých faktorov, čiastočne je to blízkosť miest, ktoré ponúkajú širokú paletu pracovných miest (Bratislava , Mosonmagyaróvár, Győr, Viedeň), čiastočne je to dané postojom obyvateľov regiónu k práci a ich pracovná morálka. Ohľadne nezamestnanosti tak slovenská strana regiónu ako i maďarská strana vykazuje priaznivejší stav ako je celoštátny priemer, ale zároveň je v aglomeračnom pásme v tomto regióne najväčšia nezamestnanosť (Malacky, Modra a Senec sú hospodársky rozvinutejšie aglomeračné oblasti, je tam viac pracovných príležitostí). V dôsledku svetovej hospodárskej krízy v roku 2008 sa aj v tomto regióne zhoršila situácia v zamestnanosti. Zatváranie tovární, ďalej klesanie objemu produkcie viedlo k početnému prepusteniu pracovných síl, od jesene 2008 vzrástol počet evidovaných hľadujúcich zamestnanie, respektíve miera evidovanej nezamestnanosti. Postupná likvidácia podnikov zasiahla všetky odvetvia, respektíve zasahuje, ale najviac prepustených bolo v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, ktoré zamestnávali v našom regióne značný počet pracovnej sily. Počet nezamestnaných zvyšujú ďalej aj tí, ktorí sa vrátili zo zahraničia kvôli zúženiu pracovného trhu v zahraničí, tento faktor je citeľný najmä na slovenskej strane, kde po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy už nie je také výhodné zamestnať sa v zahraničí ako v minulosti. V prvom rade pod vplyvom krízy horeuvedené znižovanie počtu zamestnancov, prepúšťania a iné dôvody spôsobili, že pomer evidovaných nezamestnaných sa v regióne v uplynulých dvoch rokch zvýšil takmer o 40%, na južnej strane hraníc v oblasti Mosonmagyaróváru dosahovala nezamestnanosť v lete 2010 okolo 7%, kým na severnej strane bola hodnota ukazovateľa 9% (v aglomeračnom pásme to bol najviac postihnutý región). V dôsledku krízy stratili pracovné miesto najmä nekvalifikovaní so základným vzdelaním (spomedzi evidovaných nezamestnaných tvoria viac ako 1/3). Počet vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov o zamestnanie predstavuje okolo 7% . Počet voľných pracovných miest (evidovaných) je na oboch stranách hraníc nízky. Zamestnávatelia hľadajú najčastejšie pomocných poľnohospodárskych robotníkov, kuchárov,
