Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Hospodárstvo regiónu 175 ktorý patrí do aglomerácie Bratislavy (susedí so skúmaným regiónom), kým v Trnavskom kraji získal titul „Najlepšie mesto pre biznis“ Šamorín. Ukazovatele štruktúry podnikaní sú vo veľkej miere totožné na oboch stranách hraníc: dobre rozvinutý strojársky priemysel, potravinársky priemysel a koncentrácia potravinárskeho priemyslu. Viac ako 99% fungujúcich podnikaní tvorí malé a stredné podnikanie, v danom sektore pracuje viac ako 2/3 všetkých zamestnaných, čo poukazuje na ekonomický význam malých a stredných podnikaní - od ich výkonu závisí živobytie širokých vrstiev spoločnosti a ich blahobyt. Kvôli rozvoju sektora v uplynulých rokoch vlády oboch štátov prijali množstvo opatrení, založili inštitúcie (v severnej časti regiónu je úspešná slovenská Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, táto organizácia v danom regióne, v Dunajskej Strede prevádzkuje Regionálne poradenské a informačné centrum - v rámci celoštátnej informačnej siete - na podporu malého a stredného podnikania na Žitnom ostrove). Jedným z najväčších problémov podnikania v rámci regiónu je nízka úroveň kooperácie, čo však nie je špecifikom v regióne, ale je to jav pri malom a strednom podnikaní v oboch krajinách. Kvôli neochote spolupracovať často nevedia prijať väčšie objednávky, taktiež na rozličných konkurzoch ich vytlačia väčšie a tým aj najaktívnejšie lobujúce podniky. Priemerné maďarské podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku nie sú tak dobre informované ako slovenskí konkurenti, ako aj zo vzdelanostnej úrovne Maďarov žijúcich na Slovensku vyplýva, že pri väčšine maďarských podnikateľských subjektov zaostávajú za celoštátnym priemerom v oblasti znalosti hospodárskeho prostredia, výpočtovej techniky, zapájania sa do konkurzov a v znalosti slovenského/cudzieho - všetky tieto dôvody im mnohonásobne bránia v náraste konkurencieschopnosti. Z hľadiska hospodárskeho rastu majú prioritu zahraničné investície vo formovaní danej oblasti (DICZHAZI, 1997). I keď z hľadiska „prilákania” zahraničného podnikateľského kapitálu je Bratislava a jej aglomerácia významným centrom, skúmané aglomeračné územie - jeho slovenská časť - z hľadiska investovania kapitálu je neatraktívna oblasť. Rozdiely vo vnútri aglomeračného pásma vysvetľuje v prvom rade to, že infraštruktúru slovenskej časti skúmaného regiónu slovenská (československá) vláda nerozvíjala, čiže investorom nevie ponúknuť lákavejšie infraštrukturálne podmienky - nedostatočná je najmä dopravná infraštruktúra, ale aj cestná a železničná infraštruktúra zaostáva v rámci aglomeračného pásma za ostatnými sektormi. Absencia zahraničných investorov spôsobila absenciu technológie na najvyššej úrovni, ale aj vysokú úroveň nezamestnanosti a nízku mzdovú úroveň (MEZEI, 2006). Je však potešujúce, že za uplynulých 5 rokov je možné sledovať znaky dobiehania k aglomeračnému pásmu, napriek tomu, že v zlepšení vývoja konkurencieschopnosti má rozhodujúcu úlohu prístupnosť, kde ešte nebadať zlepšenie (rýchlostnú cestu5 spájajúcu Bratislavu a Dunajskú Stredu spomínajú len na úrovni plánov, nedostatočné sú aj parametre kvality6 pri železničnom spojení týchto dvoch miest a rovnako nedostatočné sú aj možnosti prechodu cez Dunaj). 4. ĽUDSKÉ ZDROJE Hospodársky stav regiónu v rozhodujúcej miere opvlyvňuje stav ľudských zdrojov, ktorý je určujúcim faktorom hospodárskeho vývoja. Ukazovatele ľudských zdrojov skúmaného regiónu 5 Súčasná vláda plánuje začať s výstavbou v roku 2014, keď budú opäť parlamentné voľby, čiže budúcnosť plánovanej investície je veľmi neistá. 6 Ako nedostatok sa spomína chýbajúca vysokorýchlostná trať.
