Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Verejná doprava v cezhraničnej aglomerácii 157 5. Regulačné úlohy na riešenie jednotnej dopravy aglomerácie Pri súčasnej regulácii vytvorenie cezhraničnej verejnej dopravy podľa cestovného poriadku je realizovateľné iba spoločnými úsiliami kompetentných úradov obidvoch štátov. Následkom toho sa načrtajú nasledovné hlavné otázky riešenia: a. Otázky reciprocity Cezhraničný charakter prináša pre obidve krajiny mnoho výhod. Je však otázne, v akej miere sa tieto výhody objavia u týchto strán. V našom prípade je cieľom cestujúcich pochádzajúcich z príťažlivosti aglomerácie Bratislava a je opodstatnená otázka, či je rovnaká zainteresovanosť obidvoch krajín na realizácii týchto ciest. b. Dvojité financovanie Pri financovaní strát liniek premávajúcich na území obidvoch štátov je dôležitým východiskovým bodom, aby sa na financovaní strát podieľali obidve krajiny. Pri tomto bode sa nebudeme zaoberať s tým, či financovanie je v kompetencii štátnych, regionálnych alebo samosprávnych úradov, venujeme sa iba zásadám. Čo sa týka miery podielu, máme k dispozícií viac predstáv. Nakoľko sa jedná o službu verejnosti, zásadné môže byť, aby stratu uhradila krajina, ktorej občania sa podieľali na jej vytvorení (v prospech ktorých sa uskutočnila stratová služba). Uplatňovanie tejto zásady by následne spôsobilo, že vzniknutú stratu by bolo potrebné v zmysle nejakej metódy rozdeliť podľa štátneho občianstva cestujúcich na linke. Takto je možné učiniť s dostatočnou presnosťou iba vtedy, ak bude zavedený taký systém elektronických cestovných lístkov, v ktorom pri nákupe lístka okrem údajov cesty sa zaeviduje aj štátne občianstvo. (Toto sa by sa samozrejme týkalo aj permanentných lístkov). Druhá predstava je, keď stratu znáša strana, na území ktorej vznikla. K tomu sú však potrebné zložitejšie výpočty, ale s použitím elektronického lístkového systému a dostatočnou informatickou podporou je možné kalkulovať rozdelenie straty medzi krajinami. Spomedzi dvoch aproximácií sa metóda založená na štátnom príslušenstve javí ako viac opodstatnenejšia, pretože pri takomto riešení je finančný záväzok štátov lepšie zosúladený s daňovými príjmami. Okrem otázky delenia straty je otázne aj spôsob určenia straty. S touto problematikou sa však nebudeme zaoberať, pretože nie je to v súlade s cezhraničným charakterom služby. Pri dopravnej službe sa vytvorili metódy, ktorými je možné preukázať hoci aj stratu na úrovni jednotlivých liniek. Musíme však poznamenať, že preukázanie straty je možné iba pri používaní elektronického systému cestovných lístkov a permanentiek. Pri určení straty musíme poznať príjem, čiže cestovné zaplatené cestujúcimi musí obdržať prevádzkovateľ danej linky. Pri cestujúcich s permanentkami je to problém, nakoľko predajca permanentky môže byť aj iný poskytovateľ, ako prevádzkovateľ linky umožňujúci cestovanie s permanentkou na svojej linke. Z toho dôvodu cenu permanentky je potrebné rozdeliť medzi poskytovateľmi prevádzkujúcimi linky, ktorými daný cestujúci cestoval v dobe platnosti svojej permanentky. c. Rozdiely taríf Tento problém je možné napraviť tak, že každé cestovné, ktoré prekročí hranice, bude vypočítané zvlášť na každú krajinu v zmysle tamojších taríf a súčet týchto dvoch činiteľov bude tvo
