Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

158 István Prüeszky riť cestovné. Ale môže sa to vyriešiť aj tak, že úrady obidvoch štátov spoločným rozhodnutím určia jednotný tarifný systém na tieto aglomeračné linky. d. Rozdielne meny Pre prevádzkovateľa znamená skutočnosť, že musia prijať platbu v dvoch valutách, prácu navyše. Tento problém je však riešiteľný, čo dokazujú aj medzinárodné linky, na ktorých je aj v súčasnosti príjem viacerých druhov valút bežnou praxou. f. Výber a poverenie prevádzkovateľa V zmysle legislatívy EU prevádzkovateľa (poskytovateľa) vyberie úrad zodpovedný za služby. V Maďarsku, nakoľko sa jedná o miestnu službu, je týmto úradom ministerstvo dopra­vy a na Slovensku regionálna verejná správa. Pri určovaní prevádzkovateľa zodpovední majú možnosť na výber, či poveria interného alebo externého poskytovateľa služby. Za interného poskytovateľa služby považujeme podnikanie, ktoré poverovateľ má právo kontrolovať (napríklad z práva vlastníka). Externého poskytovateľa je možné poveriť iba prostredníctvom výberového konania. S vybratým poskytovateľom zodpo­vedná osoba uzavrie zmluvu (zmluva verejnej služby), v ktorej sa vymedzí realizovateľná činnosť (táto v podstate spočíva v cestovnom poriadku) a systém úhrady strát. Súčasťou zmluvy verejnej služby sú aj iné podmienky (napríklad predpisy kvality súvisiace so službou, kontrola služby, atď.) Nakoľko na obidvoch stranách (na slovenskej aj maďarskej) sledovaného regiónu existuje poskytovateľ služby s územnou kompetenciou, ktorý disponuje zmluvou verejnej služby, je samozrejmé, že úlohy zabezpečenia cezhraničnej služby dostanú práve títo poskytovatelia. Nie je však ešte vyriešená otázka delenia úloh medzi kompetentnými poskytovateľmi služieb. Teoreticky by sme mohli uvažovať o delení v pomere 50-50%, ale ani v rámci tohto delenia nie je jedno, ktorá strana obdrží jeden alebo druhý 50%-ný podiel, nakoľko jednotlivé linky z aspektu využiteľnosti a prospešnosti sú veľmi rozdielne. Na riešenie tejto problematiky navrhujeme prevádzkovanie v systéme pool, ktorého podsta­tou je, že príjem všetkých liniek prechádzajúcich cez hranice sa bude deliť v pomere, v akom sa podieľajú na výkone jednotlivých liniek (napríklad miestom). Takto môžeme dosiahnuť, že špecifický príjem liniek bude rovnaký pre obidvoch poskytovateľov a takto sa nevytvorí konf­likt záujmov na prevádzkovanie viac prosperujúcich liniek. Miera straty v takomto systéme z dôvodu rozdielnosti nákladov môže byť rozdielny pre prevádzkovateľov, avšak tieto následky by mali znášať samostatne. g. Spoločný systém cestovných a permanentných lístkov Z dôvodu, že spojené linky v obidvoch štátoch prevážajú aj domácich cestujúcich, je potreb­né vyriešiť, aby vnútorné tarify a systém cestovných lístkov obidvoch štátov ako aj špecifické cestovné a permanentné lístky cezhraničného cestovania mohli byť vydané na každej linke. K tomuto je však každopádne potrebná aplikácia elektronického vydávania a spracovávania ces­tovných lístkov. 6. Príklady z praxe EÚ Možnosťami rozvoja cezhraničnej osobnej dopravy sa zaoberal projekt COMPASS (2000- 2002) podporovaný EU. Na projekte spolupracovalo 20 partnerov, ktorí vykonávali analýzy a odporúčania na viacerých miestach za účelom rozvoja osobnej dopravy prihraničných oblastí.

Next

/
Thumbnails
Contents