Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Verejná doprava v cezhraničnej aglomerácii 151 štátu (ďalej povoľujúci úrad), na území ktorého sa nachádza miesto odchodu. K vydaniu povolenia je potrebný súhlas každého úradu členského štátu, cez ktorého bude realizovaný nástup a výstup cestujúcich. Nariadenie uvádza aj prípady, v ktorých nie je možné povolenie vystaviť. Povoľujúci úrad, respektíve úrady členských štátov dotknutých trasou, iba v prípade nesplnenia podmienok vymenovaných v nariadení, môžu žiadostiam nevyhovieť. Od 1. januára 2000 v prípade, ak existujúca medzinárodná autobusová linka na priamo dotknutých trasách vážne ohrozuje životaschopnosť železničnej dopravy, členský štát, so súhlasom komisie, po upovedomení dopravcu, je oprávnený po šiestych mesiacoch prerušiť, alebo vziať späť povolenie oprávnené na prevádzkovanie medzinárodnej autobusovej linky. Skutočnosť, že dopravca ponúka nižšiu cenu ako iný cestný alebo železničný dopravca, alebo skutočnosť, že určitá trasa je už obsluhovaná inými cestnými alebo železničnými dopravcami, nie sú dôvodom neakceptovania žiadosti. V zmysle nariadenia teda podnikanie zaevidované na území Maďarska, ktoré mieni prevádzkovať autobusovú linku s cestovným poriadkom s odchodom z Maďarska, ktorá však zasiahne aj územie Slovenska, si musí zaobstarať povolenie prostredníctvom maďarských úradov. Úrady Maďarskej republiky v rámci úradného povolenia musia požiadať o vydanie súhlasu úrady štátov, ktoré sú dotknuté trasou autobusovej linky. Úrady v lehote dvoch mesiacov vydajú rozhodnutie o súhlase. Súhlas môžu odoprieť iba v prípade, ako príčina nesúhlasu figuruje v článku 7, odstavec 4 spomínaného nariadenia. Cezhraničná aglomerácia sa nachádza v tom zvláštnom postavení, že čiastočne aj každodenné cestovanie jej obyvateľstva sa realizuje v medzinárodnej relácii, ktoré vzhľadom na ich hlavné črty (pravidelnosť, cieľ cesty, atď.) by sa realizovali ako domáce cesty. Na prevádzkovanie tuzemských (čiže nie medzinárodných) dopravných systémov je v každom štáte osvedčená prax, ktorá zabezpečuje verejnoprospešné fungovanie verejných dopravných systémov. Pri plánovaní verejnej dopravy nie je prvoradé dosiahnuť ziskovosť podnikania, ale vytvorenie vhodného dopravného systému, ktorý zodpovedá spoločenským predstavám, a ktorý zahŕňa ochranu životného prostredia, obhospodarovanie pozemkov, sociálne aspekty a mnoho iné stanoviská. V prípade medzinárodných liniek v medzinárodnom meradle je takéto direktné uplatňovanie medzinárodných záujmov neosvedčené. Z dôvodu hospodárskeho záujmu sú v tejto kategórii dopravné spoločnosti iniciátormi. Hlavným problémom cezhraničnej dopravy aglomerácie je skutočnosť, že domáce dopravné systémy nie sú schopné prispôsobiť sa k cezhraničnému charakteru aglomerácie, a medzinárodný dopravný druh, vzhľadom na svoju regulačnú filozofiu, nie je vhodný na to, aby zabezpečoval cestovanie verejného charakteru prispôsobené ku každodennému životu obyvateľstva. 3. Cezhraničný charakter bratislavskej aglomerácie Vytvorenie aglomerácií je výsledkom dlhoročného vývoja. Hybná sila procesu spočíva v neustálom zosilňovaní vzťažnej sily centrálneho osídlenia na svoje prostredie. Ak sa táto vzťažná sila rozširuje aj mimo územia štátu, môžeme hovoriť o cezhraničnej aglomerácii. V prípade Bratislavy sa jej cezhraničný charakter zosilnel odvtedy, ako sa obidva štáty stali súčasťou EÚ.
