Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
150 István Prileszky Doprava podľa cestovného poriadku zohráva nenahraditeľnú úlohu v živote obyvateľstva. Pri uspokojení potrieb súvisiacich s mobilitou však dostáva čoraz väčší dôraz využívanie osobných motorových vozidiel, avšak individuálna doprava ani v budúcnosti nebude jediná. Individuálna doprava, ktorá spočíva v používaní osobného motorového vozidla- ani napriek celkovej motorizačnej vyspelosti nie je dostupná pre každého,- si vyžaduje viac energie,- vo väčšej miere znečisťuje životné prostredie,- potrebuje mnohonásobne viac dopravnej plochy (ciest, parkovacích miest). Udržateľný rozvoj je možné dosiahnuť iba účelným pomerom medzi individuálnou a kolektívnou dopravou. A preto zachovanie postavenia hromadnej dopravy, respektíve jej zvyšovanie (aj keď v menšej miere ako v minulosti), prináša výhody pre celú spoločnosť. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v tom, že verejná doprava je považovaná za službu verejnosti a jej prevádzkovanie je zabezpečené normami, ktorými sú uplatňované verejné záujmy. Dôležitým prvkom prevádzky je náhrada prevádzkových strát ako aj financovanie rozvoja väčších rozmerov verejnými financiami. 2. Otázka cezhraničného charakteru \ Cezhraničná aglomerácia z aspektu dopravy má zvláštne postavenie. Členstvo v EU z viacerých pohľadov znížila, respektíve zrušila postavenie štátnych hraníc. V doprave s osobnými motorovými vozidlami štátna hranica prakticky neznamená žiadnu prekážku, avšak vo verejnej doprave (v hromadnej doprave) si štátna hranica aj naďalej zachovala svoju deliacu roľu. Vo verejnej doprave je potrebné rozlíšiť domáce a zahraničné linky. Regulácia domácich liniek patrí do národnej pôsobnosti, v rámci ktorej slovenská aj maďarská regulácia rozlišuje miestnu (v rámci jedného osídlenia) a medzimestskú (medzi jednotlivými osídleniami) dopravu. Na obidva druhy liniek sa vzťahuje obmedzenie, že nemôže prekročiť štátnu hranicu. Podľa regulácie iba medzinárodné linky môžu prechádzať štátnou hranicou. Filozofia regulácie medzinárodných liniek sa veľmi rozlišuje od domácich liniek. Túto činnosť štáty nepovažujú za službu verejnosti a uvádzanie liniek sa uskutočňuje z iniciatívy dopravných spoločností s úmyslom dosiahnuť prevádzku so ziskom. K prevádzkovým nákladom štát ani samosprávy neprispievajú a ani prípadná strata nie je pokrytá verejnými financiami. Regulácia medzinárodných liniek je založená na myšlienke, že cezhraničné cestovanie nie je súčasťou každodenného života obyvateľov a v tejto forme dopravy sú realizované väčšinou cestovania individuálneho charakteru, ktoré nezdôvodňujú posúdenie typické pre služby verejnosti, ani financovanie z verejných financií. V aglomeračnej doprave v súvislosti s kratšími vzdialenosťami zohráva úlohu najmä autobusová doprava a preto sa v ďalšom budeme sústreďovať práve na ňu. Spoločné pravidlá medzinárodnej osobnej dopravy reguluje Nariadenie Rady č. 684/92/EGK. Nariadenie sa vzťahuje na tých dopravcov Európskej únie, ktorí vykonávajú medzinárodnú osobnú prepravu autobusom s kapacitou viac ako deväť osôb. V zmysle čl. 3a. nariadenia k vykonaniu medzinárodnej osobnej dopravy autobusom dopravca musí disponovať povolením vydaným kompetentným úradom v mieste sídla v danom členskom štáte. Povolania sú vystavené s názvom podnikania osobného dopravcu a sú neprenosné na tretiu stranu. Dopravca, ktorý získa dané povolenie, môže linku prevádzkovať aj za pomoci subdodávateľa. Žiadosti o vydanie povolenia je potrebné predložiť úradom členského
