Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
István Prileszky Verejná doprava v cezhraničnej AGLOMERÁCII Špecifickým rozlišovacím prvkom bratislavskej aglomerácie je, že jej územie sa nachádza v dvoch štátoch, nakoľko presiahne štátnu hranicu. Práve tento cezhraničný charakter má osobitný význam z pohľadu kolektívnej dopravy. Táto štúdia sa zaoberá špecifickými otázkami kolektívnej dopravy vyplývajúcimi z jej cezhraničného charakteru. 1. Postavenie dopravy v aglomeračných oblastiach V aglomeračných oblastiach doprava dostáva významnú úlohu, nakoľko dobrá doprava napomáha vytvoreniu vzťahov medzi jednotlivými obcami. Nedostatok dopravných možností, respektíve ich nedostatočná úroveň však zabráni rozvoju daného regiónu. V aglomeračných oblastiach je potrebné z pohľadu dopravy rozlíšiť centrálne aglomeračné osídlenia (ďalej centrum) a ostatné osídlenia regiónu (ďalej osídlenie). Použijúc túto kategorizáciu cestovateľské nároky aglomerácií podľa smeru cestovania môžeme rozdeliť do dvoch skupín:- cestovanie medzi aglomeračným centrom a ostatnými osídleniami aglomerácie a- cestovanie medzi jednotlivými aglomeračnými osídleniami. Významné postavenie majú vzťahy medzi centrálnymi aglomeračnými osídleniami, pretože najväčšiu príťažlivosť smerom k susedným osídleniam vyvíja práve centrálne osídlenie (veľkomesto). V aglomeračných oblastiach, ktoré disponujú s vyšším počtom obyvateľstva a rozvinutejšou deľbou práce, môže existovať významný cestovateľský nárok aj medzi aglomeračnými osídleniami, pričom môžeme považovať za zákonitosť, že čím je aglomerácia väčšia a vyspelejšia, tým má doprava medzi osídleniami väčší význam. Tento jav je v priamej súvislosti so skutočnosťou, že dejiská jednotlivých ľudských činností (zamestnania, vzdelávacie a iné inštitúcie, obchodné, správne, zdravotnícke a iné zariadenia, atď. (t. j. funkcie) vo väčších a vyspelejších aglomeračných pásmach sú menej koncentrované v centrálnych osídleniach, ako v prípade menších a menej vyspelých. Jav, keď ľudia v rámci svojho spôsobu života vykonávajú pravidelné cestovania, nazývame mobilitou. Merným číslom mobility je špecifický cestovateľský nárok, ktorý vyjadruje počet cestovaní, ktoré počas určitého času (zvyčajne počas jedného dňa) vykoná jedna osoba priemerne. Uspokojenie cestovateľských nárokov sa uskutočňuje 2 spôsobmi: individuálnou dopravou alebo verejnou kolektívnou premávkou (iným slovom dopravou podľa cestovného poriadku alebo verejnou hromadnou dopravou).
