Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
124 Edit Somlyódyné Pfeil je zanedbateľný fakt, že v členských krajinách Európskej únie mali v doterajšej praxi skupiny, ktoré vznikli na základe miestnej iniciatívy s cieľom získať podporu prioritne na regionálne rozvojové stratégie realizované na základe vlastných opatrení, prevažne súkromnoprávnu formu organizácie, vzhľadom na to, že na základe predpisov museli vzniknúť inštitúcie spôsobilé narábať s financiami. 5. Verejnoprávne organizačné riešenia Výhodou verejnoprávnej kooperačnej formy je prakticky to isté, čo je jej nevýhodou, môžu v nej participovať len samosprávy, zároveň však umožňuje preniesť rozhodovacie kompetencie samosprávy na združenie. Z hľadiska inštitucionalizácie môžeme vziať do úvahy samosprávne združenie, ktoré všeobecne vymedzuje zákon o samosprávach a združovaní. Maďarský právny systém nepozná inštitút cieľového združenia, ktorý je rozšírený vo viacerých európskych štátoch (Nemecko, Francúzsko, Španielsko atď.) a aj súkromnoprávnym subjektom limitovane otvára brány verejnoprávnej inštitúcie. Z toho dôvodu je u nás združenie menej vhodné na inštitucionalizáciu spolupráce v aglomerácii {E. Somlyódyné Pfeil, 2003). Ak v úvahách pokračujeme na maďarskej strane hranice, vychádzajúc z úloh na inštitucionalizáciu spolupráce sa dá odporučiť združenie s právnou subjektivitou, ktorú v 16 § vymedzuje zákon číslo CXXXV z roku 1997 o združení a spolupráci samospráv. Žiaľ, táto právna inštitúcia má ešte veľa detských chorôb a jej pole pôsobnosti nie je ani zďaleka také široké ako kompetencie cieľových združení na západe, čo sa pokúsime prezentovať nižšie. Združenie s právnou subjektivitou je jediný typ združenia, ktoré v zmysle zákona môže samostatne prijímať záväzky a má aj majetkové práva. Takéto združenie je možné založiť na základe pravidiel vzťahujúcich sa na rozpočtové organizácie, vzniká registráciou na ministerstve financií. V zmysle nariadení týkajúcich sa rozpočtového hospodárenia musia partneri rátať s nasledujúcimi faktonni: • Rozpočet sa plánuje v rozpočte gestorskej samosprávy jednak do výšky celkových nákladov, jednak do výšky podpory gestora a jednak do výšky príspevku účastníckych samospráv. Združené samosprávy, prirodzene, naplánujú svoj príspevok vo vlastnom rozpočte. • V danom prípade je za uchádzača a za vyúčtovanie zodpovedný primátor gestorskej samosprávy. • Ako iný finančný vzťah sa objavuje otázka podmienok na založenie spoločnej inštitúcie, resp. organizácie, spôsob a miera znášania nákladov, ďalej ustanovenia týkajúce sa majetku združenia a vybudovania systému rozpočtového dohľadu a kontroly. • Organizácia na vykonávanie úloh môže byť vlastná organizácia alebo vytvorená inštitúcia, prípadne aj iná organizácia. Na základe toho je zrejmé, že do načrtnutej ekonomickej schémy sa nedá zasadiť združenie ako samostatná inštitúcia preberajúca záväzky. Darmo prijíma združenie rozhodnutia, darmo môže byť adresárom samosprávnych kompetencií, združené obce nemôže zastupovať z ekonomického hľadiska. Navyše v prípade neúspešnej činnosti združenia sú za úlohy vykonávané v združení priamo zodpovedné samosprávy. Teda samosprávy v danom prípade žiadajú o podporu ako členovia združenia, o zdroje z ústredného rozpočtu sa neuchádzajú ako oprávnený samostatný právny subjekt. Ak pokračujeme v slede myšlienok, združenie nie je úveruschopná rozpočtová organizácia, čo môže byť takisto bariérou vytvorenia komplexného organizačného profilu. Existuje jedna výnimka, a to inštitút viacúčelového mikroregionálneho združenia, ktorý bol zavedený v roku 2004, no keďže jeho založenie sa viaže na hranice štatistického mikrore-
