Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Možnosti inštitucionalizovanej spolupráce...125 giónu a nárok na štátnu podporuje vymedzený prísnymi podmienkami, v našom prípade s ním nemôžeme počítať. Navyše v jednom štatistickom mikroregióne možno založiť len jedno viacúčelové združenie a samosprávy môžu byť členom len jednej organizácie takéhoto typu. Čo sa týka združenia s právnou subjektivitou, ani v tomto ohľade nie je situácia uspokojivá, totiž majetok, ktorý miestna samospráva vložila do združenia, sa nestáva majetkom združenia, na základe Občianskeho zákonníka o spoločnom majetku sa spoločným majetkom strán stáva majetkový prírastok. Teda ani majetkový prírastok nepredstavuje spoločný majetok združenia, majetkové právo majú totiž združené samosprávy. Z hľadiska financovania spoločnej organizácie je dôležitý: • príspevok členských samospráv, • majetok, • úver, • miestne daňové príjmy. Príspevok samospráv vytvárajúcich združenie na činnosť, resp. prevádzku združenia sa dá určiť viacerými spôsobmi. Najjednoduchšia metóda, ktorá však nie je bezpodmienečne najspravodlivejšia, je založená na počte obyvateľov obcí, čo sa odporúča vtedy, ak sa úlohy vykonávané združením viažu na niečo, čo využíva obyvateľstvo, napríklad na prevádzku inštitúcií, ktoré ponúkajú verejné služby. V západných demokraciách je veľmi časté vyčíslenie prospechového pomeru, ktorý majú jednotliví členovia z kooperácie, na základe neho sa potom príspevok vyráta. Tieto pomery sa však zrejme dajú korektne stanoviť až po istom funkčnom období (napr. po roku), dovtedy môže byť smerodajný aj počet obyvateľov. Po tretie sa členský príspevok určuje na základe daňovej sily jednotlivých samospráv, ktorú vypočítava štátny rozpočtový mechanizmus. Aj v Maďarsku sú dané možnosti na meranie daňovej sily, otázne je len to, či by strany dokázali prekonať s tým súvisiace averzie. Napokon treba upozorniť na to, že výnosy združenia je účelné rozdeliť na základe rovnakých kľúčov ako určenie členských príspevkov. Aj z toho vidieť, že ide o dôležitú oblasť úspešnej spolupráce. Prirodzene, pre spoločné plnenie samosprávnych úloh zákon o združení samospráv uvádza aj jednoduchšie formy združenia, k dispozícii je aj tzv. mandátne združenie, keď verejné služby pre ostatné obce vykonáva jedna zo spolupracujúcich samospráv. Avšak táto inštitucionálna forma neumožňuje vstup slovenských samospráv do združenia, preto je v záujme cezhraničnej spolupráce, kvôli spojeniu slovenskej a maďarskej organizácie opäť účelné zvážiť vytvorenie siete, ktorá má dostatočnú flexibilitu a koordinačný charakter (Gabbe, J. 2006). 6. Konklúzia - Návrh na vytvorenie dvojúrovňovej ORGANIZÁCIE Môžeme konštatovať, že uplatnenie modelu EGTC nie je v skúmanom slovensko-maďarskom prihraničnom regióne z krátkodobého aspektu relevantné, dá sa s ním rátať perspektívne. Preto môžeme navrhnúť vytvorenie siete spolupráce, ktorú strednodobú možno v závislosti od operatívneho charakteru kooperácie zasadiť do dvojúrovňovej organizácie: I. Bude potrebná voľne inštitucionalizovaná organizácia, ktorá bude tvoriť rámec sieťovej spolupráce. Môže ju tvoriť- riadiaci orgán, v ktorom je zastúpený každý subjekt (verejnoprávne a súkromnoprávne subjekty) siete,
