Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Možnosti inštitucionalizovanej spolupráce...123 Výber súkromnoprávnej organizačnej formy je bezproblémový tam, kde sa oblasť spolupráce neprekrýva s úlohami a kompetenciami verejnej správy. Spolok alebo spoločenská organizácia vychádzajúca zo súkromného práva môže prísť do úvahy vtedy, ak zakladajúce samosprávy vytvárajú spoločný orgán zameraný výlučne na koordinačnú činnosť. Spolok ponúka adekvátnu formu na integráciu verejno- a súkromnoprávnych subjektov, teda na vyjadrenie ducha partnerstva. V iných krajinách nie je, napríklad, založenie spolku výnimočné, avšak táto formácia nespĺňa všetky požiadavky skúmanej oblasti. Vzhľadom na to, že v bratislavskej aglomerácii hľadajú strany riešenie najmä na zladenie verejných služieb, resp. úloh verejnej správy, je menej pravdepodobné, že budú zakladať ekonomické spoločnosti, skôr pôjde o spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciové spoločnosti, ktoré môžu samosprávy zakladať a môžu byť aj ich členmi. Nedá sa vylúčiť ani založenie neziskovej ekonomickej spoločnosti, ktorej differencia specifícou je, že svoju činnosť vykonáva bez zámeru dosiahnuť zisk a majetok. Hoci môže vykonávať obchodnú ekonomickú činnosť, jej výsledok nemôže rozdeliť medzi členov. Napriek tejto nevýhode je pozitívne, že zakladateľmi organizácie, ktorú regulujú normy občianskeho práva, môžu byť samosprávy, fyzické a právnické osoby, ako aj ekonomické spoločnosti bez právnej subjektivity. Vďaka tomu stopercentne vyhovuje princípu partnerstva. Nový zákon o ekonomických spoločnostiach prijatý v roku 2006 výrazne zmenil pravidlá pre verejnoprospešné organizácie, kľúčové ustanovenia sa z Občianskeho zákonníka dostali do Ekonomického zákona. Podľa § 4 platného Ekonomického zákona: • Ekonomickú spoločnosť možno založiť aj na vykonávanie spoločnej ekonomickej činnosti nezameranej na zisk, v tomto prípade ju voláme nezisková ekonomická spoločnosť. • Dá sa založiť a prevádzkovať v akejkoľvek forme ekonomickej spoločnosti. • Neziskový charakter spoločnosti treba uviesť v názve firmy pri označení typu spoločnosti. Nezisková ekonomická spoločnosť sa môže transformovať len v prípade, že si zachová neziskový charakter, môže sa zlúčiť so spoločnosťami takéhoto typu, resp. sa môže rozdeliť do neziskových ekonomických spoločností. Verejnoprospešné organizácie vymedzuje osobitný zákon, ako aj to, za akých podmienok sa nezisková ekonomická spoločnosť pokladá za verejnoprospešnú. Verejnoprospešné činnosti treba vymedziť v spoločenskej zmluve, pričom fakt, že ide o tento druh organizácie stanovuje - na základe žiadosti - obchodný súd. Organizácia môže svoje verejnoprospešný charakter uviesť vo svojom názve. V prípade, že nezisková ekonomická spoločnosť, ktorá je verejnoprospešnou organizáciou, zanikne bez právneho nástupcu, po vyrovnaní záväzkov sa členom môže vrátiť len vlastný kapitál, maximálne do výšky majetkového vkladu pri založení organizácie — zvyšný majetok obchodný súd v duchu ustanovení spoločenskej zmluvy využije na verejné ciele. Sumárne môžeme uviesť, že využitie formy súkromnoprávnej organizácie má tú nevýhodu, že je schopná pokryť len isté čiastkové oblasti kooperácie samospráv, keďže nemôže vykonávať úlohy verejnej správy. Práve preto sa oplatí zamyslieť nad vypracovaním kombinovaného organizačného modelu, a to vytvorení organizácie verejnoprávneho typu s komplexným charakterom, v rámci ktorej isté oblasti činnosti realizuje súkromnoprávna organizácia, ktorá je vhodná aj na organizovanie verejných služieb. Osobitnou otázkou spolupráce môže byť schopnosť predkladať projekty, ktorých cieľom je získať zdroje na rozvoj. Z dlhodobého hľadiska nie
