Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Za hranicami Bratislavy 81 M sú taktiež veľmi spokojní s bývaním, so svojím rodinným životom, so svojím bydliskom, s prácou a so spolužitím Slovákov a Maďarov. V ostatných oblastiach sú skôr spokojní. 3. VÝSLEDKY VÝSKUMU 3.1. Okolnosti predchádzajúce migrácii a príčiny sťahovania Výsledky zo Sčítania ľudu z roku 2001, ale aj dostupné údaje z iných výskumov (Gajdoš P., Moravanská K. c.d., Lampl Zs. 2007) dokazujú, že obyvatelia Slovenska sa neradi sťahujú. V roku 2004 žilo 60% v rodnej obci, a tretina z tých, ktorí sa už sťahovali, tak učinili iba raz v živote. Sťahovanie je charakteristické skôr pre obyvateľov miest, a svoje bydliská zanechávajú skôr ľudia inej ako slovenskej národnosti. Spomenuté súvislosti - okrem národnosti - potvrdzujú aj naše údaje. Dvaja z troch respondentov sa v dospelom veku sťahovali iba raz, čo znamená, že podstatnú časť vzorky tvoria takí ľudia, ktorí sa buď narodili v Bratislave, alebo tam žili od začiatku svojej dospelosti, a sťahovali sa iba raz: na svoje terajšie bydlisko na Žitnom ostrove alebo v Maďarsku. Viacnásobná migrácia je charakteristická pre jednu tretinu respondentov. V tomto ohľade nie je závažný rozdiel medzi ŽO a M. Ako som už spomínala, 60% vzorky tvoria ŽO a 40% tvoria M. V oboch prípadoch ide o migrantov, ktorí predtým žili v Bratislave a odtiaľ sa sťahovali na svoje terajšie bydlisko. Napriek tomu však, že sa presťahovali, nie všetci si zmenili adresu trvalého bydliska. Z bývajúcich v Maďarsku má tam trvalé bydlisko iba jeden, čo vyplýva pravdepodobne aj z faktu, že získať trvalé bydlisko v Maďarsku je podľa zákona podmienené minimálne päťročným trvalým pobytom, čo naši respondenti ešte nemohli splniť. Adresa trvalého pobytu ostatných M sa nachádza naďalej na Slovensku, prevažne v Bratislave. Čo sa týka ŽO, väčšina z nich (75%) má trvalý pobyt na Žitnom ostrove, ostatní naďalej v Bratislave. Čím dlhšie bývajú na Žitnom ostrove, tým vyšší je podiel respondentov s trvalou adresou v mieste terajšieho bydliska. Z tých, ktorí sa nasťahovali pred rokom 2000 má tu trvalé bydlisko 92%, z lú adresu dve tretiny. Najtesnejšie puto, ktoré viaže respondentov k Bratislave, je ich práca - 54% ŽO a 82% M totiž pracuje v Bratislave. Každý piaty respondent má v Bratislave v osobnom vlastníctve respondenta. Aké okolnosti predchádzali presťahovaniu? Niektorí respondenti sa už dlhšiu dobu pripravovali na sťahovanie (40%), ale väčšina to neplánovala dopredu, skôr využili núkajúcu sa príležitosť (37%), alebo boli istým spôsobom nútení k presťahovaniu (18%). Kým pre M je charakteristickej šie, že plánovali tento dôležitý krok, ŽO skôr využili núkajúcu sa príležitosť. Do roku 2000 sa ľudia sťahovali hlavne z núdze. Neskorší migranti už mali možnosť voľby. Štvrtina ŽO poznala svoje nové bydlisko už predtým ako sa tam nasťahovali — hlavne tí, ktorí sa tam nasťahovali pred rokom 2000 (takmer 40% z nich sa sťahovala do známeho prostredia). 35 respondentov sa vlastne vrátilo do rodnej obce. Okrem nich tam mal každý štvrtý príbuzného, priateľa alebo kolegu. Medzi respondentmi, ktorí prišli v neskoršom období, sa znižuje podiel tých, ktorí sa sťahovali do (relatívne) známeho prostredia. Každý tretí si však pred definitívnym rozhodnutím zaobstaral informácie o tamojšom živote a obyvateľoch. Z emigrujúcich do Maďarska iba 8% respondentov poznalo svoje budúce bydlisko, ale každý druhý sa už vopred informoval o tamojších podmienkach. Migračné štatistiky (Šprocha B. 2007) svedčia o tom, že v období 1996 - 2006 hlavnou príčinou migrácie boli bytové dôvody (36%). Ďalej sa uvádza nasledovanie rodinného príslušníka
