Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
82 Zuzana Mészárosová-Lamplová (pri obidvoch pohlaviach 28%), rôzne nešpecifikované dôvody (17%) a uzavretie manželstva (ženy 10%, muži 6%). Jedným z dôležitých „spúšťacích mechanizmov“ bratislavskej suburbanizácie bola možnosť zaobstarať si byt alebo dom na vidieku za podstatne nižšiu cenu ako v hlavnom meste. Potvrdzujú to aj odpovede našich respondentov, či už ŽO alebo M. Nimi spomenuté dôvody emigrácie môžeme zhrnúť do nasledovných piatich bodov:- pozemky a rodinné domy za primeranú cenu- blízkosť Bratislavy- lacnejší život- blízkosť rodinných príslušníkov, kamarátov- blízkosť prírody, kľud, vidiecky životný štýl Prvotnou príčinou vysťahovania je teda riešenie bytovej situácie. Keď porovnáme bytové podmienky respondentov v Bratislave a na terajšom bydlisku, tak sa potvrdzuje, že vysťahovaním sa z hlavného mesta si významne zlepšili bývanie. V Bratislave iba dve tretiny z nich žili vo vlastnom byte alebo v rodinnom dome, ostatní bývali hlavne v podnájme alebo u rodičov. V súčasnosti však až 94% respondentov býva vo vlastnom, a väčšina z nich (77%) je majiteľom rodinného domu (4. graf). Je teda úplne pochopiteľné, že sú veľmi spokojní s podmienkami bývania a so svojím bydliskom. 4.graf: Kde žil v Bratislave a kde žije teraz? (%) 0% 20% 40% 60% 80% 100% m vo vlastnom dome ■ vo vlastnom byte □ v prenajatom dome O v prenajatom byte ■ u rodičov, u rodičov partnera Binde Okrem spomenutých priaznivých zmien v bývaní, pre každého druhého respondenta priniesla emigrácia aj ďalšie pozitívne zmeny: blízkosť prírody, zdravšie životné prostredie, čistejší
