Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Suburbanizácia Bratislavy 57 Názov obce 1 2 3 4 5 6 Pernek 285 248 242 87,02 97,58 31,44 Homý Bar 319 330 322 103,45 97,58 18,89 Kuchyňa 496 467 454 94,15 97,22 21,04 Malé Leváre 368 328 318 89,13 96,95 31,47 Záhorská Ves 541 478 462 88,35 96,65 26,43 Plavecký Peter 169 178 172 105,33 96,63 22,52 Bellova Ves 66 57 55 86,36 96,49 30,38 Vysoká pri Morave 653 579 558 88,67 96,37 19,13 Tureň 229 252 242 110,04 96,03 11,68 Pusté Uľany 493 485 465 98,38 95,88 18,56 Plavecké Podhradie 224 210 201 93,75 95,71 22,99 Čataj 287 281 268 97,91 95,37 16,25 Boldog 102 128 122 125,49 95,31 17,01 Kuklov 266 245 229 92,11 93,47 27,30 Macov 54 58 54 107,41 93,10 32,50 Kyselica 45 42 39 93,33 92,86 25,00 Vojka n. Dunajom 184 167 155 90,76 92,81 23,65 BI ahová 105 108 100 102,86 92,59 23,66 Igram 172 172 158 100,00 91,86 19,80 Borský Jur 569 515 473 90,51 91,84 31,05 Kostolná pri Dunaji 142 141 129 99,30 91,49 23,67 Stefanová 115 105 96 91,30 91,43 27,27 Kaplná 230 218 196 94,78 89,91 14,04 Dobrohošť 153 135 119 88,24 88,15 30,41 Bodíky 146 124 108 84,93 87,10 34,55 Bílkove Humence 118 95 82 80,51 86,32 47,77 1 - počet trvalo obývaných bytov v roku 1980 2 - počet trvalo obývaných bytov v roku 1991 3 - počet trvalo obývaných bytov v roku 2001 4 - index rastu počtu bytov v období 1980 až 1991 5 - index rastu počtu bytov v období 1991 až 2001 6 - podiel neobývaných bytov na celkovom počte bytov v obci 7. Analýza populačného vývoja vo fmr Bratislava v období 1991-2001 Pretože nie v každom prípade sa jednalo o intenzívny a kvalitatívny nárast obývanosti bytového fondu, je potrebné prihliadať aj na populačný vývoj v postkomunistickej dekáde. Zo 108 obcí funkčného mestského regiónu Bratislava zaznamenalo v danom období populačný rast 83 obcí, populačný pokles 24 obcí a obec Hubice si zachoval pôvodný počet obyvateľov. Najvyšší populačný rast dosiahol Limbách s indexom rastu 126,2%, nasledovaný obcami, Hamuliakovo a Miloslavov. Rast miest v zázemí Bratislavy zaostával v porovnaní s vidieckymi obcami, keď najviac populačne narástla Modra, čo stačilo na 34. miesto v súbore všetkých obcí funkčného mestského regiónu. Vyšší rast populácie neodzrkadľuje vždy aj kvalitatívny rozvoj. Pomerne rýchlo rástli aj niektoré vidiecke obce, ktoré nemožno spájať so suburbanizačným procesom, pretože vynikajú vyšším prirodzeným prírastkom nižších sociálnych skupín a nižším migrač
