Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
58 Gabriel Zubriczký ným prírastkom - Zlaté Klasy, Jelka, Lehnice, Plavecký Štvrtok. Naopak suburbanizačný rast je zrejmý popri Limbachu, Hamuliakove, Miloslavove aj v Ivanke pri Bratislave, Borinké či Dunajskej Lužnej. Najväčší úbytok populácie podobne ako trvalo obývaných bytov zaznamenali obce na pravom brehu kanála vodného diela Gabčíkovo - Bodíky, Vojka nad Dunajom a Dobrohošť. Prekvapením je celkový úbytok obyvateľstva vo funkčnom mestskom regióne Bratislava. V danom období dosiahol index rastu populácie hodnotu 99,1%. Podieľa sa na tom hlavne Bratislava, kde bol prekvapivý prepad o 13 525 obyvateľov (index rastu 96,9%). Zázemie Bratislavy dosiahlo naopak rast o 7592 obyvateľov (index rastu 103,6%). Je predpoklad, že prevažná väčšina prírastku zázemia súvisi s populačnou stratou Bratislavy, avšak k presným dátam je ťažké sa dopracovať. Možno ponúknuť len niektoré príklady. Z prisťahovaných v obciach okresu Malacky v období 1990-1997 viac ako 1/3 prisťahovaných pochádzala z Bratislavy v obciach - Borinka (68,8%), Marianka, Stupava, Veľké Leváre, Malé Leváre, Vysoká pri Morave, Zohor a Záhorská Ves (Morávková, Z., 1999). Boli to obce v tesnom susedstve Bratislavy, alebo na hlavných dopravných trasách s dobrou dostupnosťou. Z prisťahovaných v okresoch Pezinok a Senec v období 1991-1997 viac ako 1/3 pochádzala z Bratislavy v okrese Pezinok v obciach - Častá (57,2%), Svätý Jur, Viničné, Limbách, Dubová, v okrese Senec v obciach Rovinka (58,7%), Dunajská Lužná, Kalinkovo, Bernolákovo, Hamuliakovo, Most pri Bratislave, Miloslavov, Malinovo, Kráľová pri Senci, Chorvátsky Grob, Vlky, Veľký Biel, Hurbanova Ves a Senec (Kebisová, K., 1999). V južnej časti okresu Senec v rokoch 1993-1999 sledoval Szalai, pričom zistil, že prisťahovalci z Bratislavy v Dunajskej Lužnej tvorili 54% prisťahovaných, v Hamuliakove 51%, v Kalinkove 54%, v Rovinke 81%, v Miloslavove 76%, v Moste pri Bratislave 60%, v Tomášove 36% (Szalai, Z. 2002). Popri oficiálnych údajoch treba brať do úvahy aj skryté sťahovanie z Bratislavy ľudí, ktorí bývali roky v Bratislave, avšak s trvalým pobytom v inej obci Slovenska. Zaujímavé je intraregionálne rozloženie dynamiky populácie na základe rozmiestnenia obcí. Obce do vzdialenosti 25 kilometrov od centra Bratislavy dosiahli index rastu 105,9%, obce do vzdialenosti 35 kilometrov dosiahli index rastu 104,7%, obce do vzdialenosti 45 kilometrov dosiahli index rastu 103,3% a obce vzdialené 45 kilometrov a viac dosiahli index rastu 102,8%. Možno teda tvrdiť, že medzi vzdialenosťou obcí od Bratislavy a ich populačným rastom je priama úmera.
