Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
52 Gabriel Zubriczký Bratislava vstupuje do tejto fáze s niektorými výhodami. Mesto má atraktívnu polohu na rieke, na predhorí a na styku troch (až štyroch štátov). Tvorí dopravný uzol (dokonca aj v hlavách európskych dopravných plánovačov, napr. trasa rýchlovlaku zo Strassbourgu). Bratislava vyniká v sídelnej, administratívnej, politickej aj ekonomickej hierarchii v rámci krajiny. Jej pozícia je tak dominantná, že v podstate dokáže pritiahnuť a absorbovať rozhodujúcu časť celkového potenciálu krajiny (napríklad sústrediť mozgy). Ondoš a Korec vidia súčasné východiská vývoja Bratislavy nasledovne:- Politická a spoločenská transformácia- Postindustriálne obdobie- Vplyv globalizácie- Dominantné postavenie na HDP Slovenska- Sídelná hierarchia- Atraktívna poloha- Dopravný uzol- Diverzifikovaná ekonomika- Ľudský potenciál- Administratívne funkcie- Historicko-politický vývoj- Priestorový rozvoj mesta - v socializme živelný- Atraktivita vnútorných hôr- Zahusťovanie priestoru- Atraktívne miesta sa zahusťujú a bumerangový efekt, stanú sa menej zaujímavými- Hrozí, že suburbánny priestor závislý len od individuálnej dopravy (Ondoš, S. Korec, P.2008) 4. SUBURBANIZÁCIA Suburbanizácia ako proces sa začal prvý raz objavovať na konci 19. storočia, oveľa zreteľnejší však bol po druhej svetovej vojne. Suburbanizačný proces začal najskôr v Európe, hlavne v Londýne. V USA sa objavuje neskôr avšak s väčšou dynamikou a badateľnejším vplyvom na jadrá miest. V našich podmienkach sa objavuje len v ostatnom období. Všeobecne vzaté, ide o procesy na rozhraní veľkého mesta a jeho zázemia v tzv. rural-urban fringe. Z funčného hľadiska sa vedie diskusia, či sa jedná o kontraurbanizáciu alebo expanziu mesta (urban sprawl). Každopádne výsledkom sú nové rezidenčné okrsky v okolí mesta. Indikátormi sú migračný prírastok, kvantitatívny a kvalitatívny nárast domového a bytového fondu, dôsledkami zasa lepšia technická infraštruktúra, vyššie ceny pozemkov a nehnuteľností, zmeny v sociálnej štruktúre, segregácia. Suburbanizáciu taktiež charakterizujú zmeny rozmiestnenia obyvateľstva medzi centrálnym mestom a jeho zázemím, zmeny v demografických a sociologických ukazovateľoch obyvateľstva v prímestských oblastiach (sociodemografický prístup), aj zmeny v priestorovej štruktúre prímestskej oblasti (morfologický prístup). Spôsoby realizácie novej výstavby v suburbánnom prostredí definuje Sýkora (Sýkora, 2003):- Výstavba celých rezidenčných lokalít s rodinnými domami na kľúč- Individuálna výstavba na parcelách, ktoré hromadne ponúka investor v nových rozvojových lokalitách- Individuálna výstavba rodinných domov na voľných parcelách v rámci existujúcej zástavby
