Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Suburbanizácia Bratislavy 53

Výskum suburbánnych procesov v podmienkach Bratislavy študuje postupne viacero geografov. Z viacerých možno na tomto mieste spomenúť T. Kurtu s behaviorálnym výskumom obcí v zázemí Bratislavy (Kurta, 2007) a M. Š vedu, ktorý prináša príkladové štúdie Lozomo, Chorvátsky Grob a Rusovce (Švéda, M., 2009).

Výskum danej problematiky prináša mnohé úskalia. Výskumník napriek enonnnej snahe sa nedokáže prepracovať k úplným a presným údajom, čo sa týka migrácií obyvateľstva, výstavby domov a bytov a pod. Žiaľ, pretrváva nepresná evidencia sťahovaní. V obciach suburbánnej zóny sa udomácnila početná skupina ľudí, ktorí bývajú, ale nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Iste netreba zdôrazňovať, aké vrásky to spôsobuje starostom dotknutých obcí. Pri sledovaní migračných tokov absentuje možnosť zachytenia migrácie z Bratislavy z prechodného bývania do suburbánnej obce. Tak sa stáva, že štatistiky vykážu sťahovanie rodiny zo Žiliny do Rovinky, hoci predtým rodina bývala 8 rokov v Bratislave na prechodnej adrese. Zvláštnym fenoménom je rómska migrácia, ktorá je vcelku spontánna a často nepodlieha racionálnym dôvodom migrácií.

Pozoruhodným znakom suburbanizácie Bratislavy, je jej rozrastanie do susedných štátov. Z excentrickej polohy mesta na hraniciach Rakúska a Maďarska vyplynula možnosť raritnej suburbanizácie do zahraničia. Prvotným faktorom boli cenové rozdiely medzi Bratislavou a rurálnym periférnym prostredím susedných štátov. Neskôr sa objavili aj ďalšie dôvody, ale aj limity. Migráciu smerom do Maďarska poznačila neistota vzťahov medzi susednými krajinami, ktorá odradila viacerých záujemcov. Smer Rakúsko je limitovaný cenami, voľnými kapacitami, verejnou mienkou miestnych komunít a pod. Pre ďalší vývoj suburbanizácie do zahraničia bude dosť dôležitý aj postoj tamojších úradov a samotných pôvodných obyvateľov. Súčasný stav danej suburbanizácie je málo zdokumentovaný a to najmä vďaka ťažkostiam pri získavaní relevantných údajov.

5. Suburbanizácia Bratislavy v období 1991-2001

' V socialistickom období sa Slovensko pasovalo s tradičnou „surovou“ urbanizáciou, ktorá sa prejavovala vyvolanými migračnými tlakmi z vidieka do sídliskových častí miest. Suburbanizačné aktivity boli v plienkach. Došlo k poklesu počtu pracujúcich v primárnom sektore, v roku 1980 ešte v troch obciach v zázemí Bratislavy - Hubice, Bellova Ves, Blahová vyše 50% ekonomicky aktívnych pracovalo v primárnom sektore, v roku 2001 dosahoval najvyšší podiel ekonomicky aktívnych v poľnohospodárstve v obci Hubice 31,7%. Napriek všetkému úsiliu centrálnych inštitúcií však slovenské obyvateľstvo ostávalo mentálne viac rurálne ako urbánne.

Suburbanizačné aktivity sa neobjavili okamžite ani po spoločenských zmenách po roku 1989. Úvod 90-tych rokov sa niesol v znamení ekonomického šoku, začínajúcej privatizácie, upadajúceho stavebníctva. Investičná aktivita rodín padla na minimum, ľudia žili vo veľkej ekonomickej neistote. Začiatok 90-tych rokov priniesol predsa len náznaky výstavby rodinných domov v blízkom zázemí Bratislavy, hlavne v severozápadnom smere. Ľudia sa začali obhliadať aj po starších neobývaných domoch v blízkych vidieckych oblastiach ako forme istej investície. Postupne sa v druhej polovici 90-tych rokov rozvinuli všetky 4 možné smery suburbanizácie Bratislavy - severovýchodný, resp. východný smer, juhovýchodný smer, severozápadný smer a juhozápadný smer. Severovýchodná zóna je smerom na Pezinok a Senec, juhovýchodná smerom na Šamorín, severozápadná smerom na Malacky a juhozápadná smeruje aj do zahraničia - Rakúska a Maďarska, najmä Kittsee, Berg, Wolfstahl, v Maďarsku Rajka, Bezenye.

Po roku 1996 sa zlepšili podmienky na výstavbu a kúpu bytov, rozvinuli sa hypotéky, stavebné sporenie, pribudol štátny fond rozvoja bývania. Niektoré skupiny ľudí sa dostali k veľ