Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Suburbanizácia Bratislavy 51 nom vývoji a urbanizačných trendoch v krajine. Zlomovým rokom bol rok 1996, kedy sa otočil populačný rast Bratislavy v súčasných administratívnych hraniciach a od roku 1997 boli zaznamenané prvé anuálne populačné poklesy od Druhej svetovej vojny. Dôvodom boli okrem iných faktorov aj dostupné byty - pred rokom 1985 bolo ročne dokončených 6500 nových bytov, v roku 1995 už len 1469 bytov a v roku 1996 348 nových bytov. V roku 1996 sa dosiahlo dno, odvtedy sa počty dokončených bytov zvyšovali (Korec, 2006). Tabuľka 1. Vývoj obyvateľov Bratislavy Rok Počet obyvateľov Podiel na SR (%) 1869 46 540 1,88 1880 48 006 1,94 1890 52 411 2,02 1900 61 537 2,21 1910 73 459 2,52 1921 93 189 3,11 1930 123 844 3,73 1940 138 988 3,92 1950 192 896 5,6 1961 241 796 5,79 1970 285 448 6,29 1980 380 259 7,62 1991 442 197 8,38 2001 428 672 7,97 Novodobý pokles počtu obyvateľov Bratislavy však rozhodne neznamená depriváciu mesta, alebo masívny útek ľudi z hlavného mesta. Je to len skutočným dôkazom čoraz viac silnejúcej suburbanizácie mesta. Odhaduje sa, že denne sa v Bratislave pohybuje aj s dochádzajúcimi obyvateľmi zázemia vyše 600 000 ľudí. Faktom je, že súčasné administratívne hranice mesta nestačia pre hodnotenie urbánnych, ekonomických a rozvojových procesov v Bratislave. Pre reálne zhodnotenie procesov a potenciálu mesta potrebujeme pracovať s priestorom minimálne na úrovni Bratislavského kraja, ešte presnejšie je použitie funkčného regiónu, ktorý zachytáva územie s najintenzívnejšími interakciami. Pre hodnotenie suburbánnych procesov v zázemí Bratislavy budeme teda vychádzať z funkčného mestského regiónu Bratislavy, ktorý vymedzil A. Bezák vo svojej štúdii v roku 1990. 3. Pozícia Bratislavy Trojuholník Bratislava - Wien - Győr sa považuje za jeden z ekonomického pohľadu najzaujímavejších, podľa niektorých investorov dokonca ako najperspektívnejší v Európe. Predstava, že raz bude pohyb pracovnej sily v strednej Európe tak flexibilný ako v USA, dáva tušiť, že nasledujúce dekády prinesú súboj z hľadiska atraktivity Bratislavy, Budapešti, Viedne a ďalších stredoeurópskych centier, medzi ktorými bude prebiehať aj súťaž o pracovnú silu a migrantov.
