Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Transformácia rurálnej oblasti...45

obce. Cieľom združenia bola ochrana prírody a životného prostredia, pričom združenie využilo všetky projektové možnosti na výstavbu cyklotrasy, ktorá bude súčasťou podunajskej európskej siete cyklotrás. Cieľom samospráv bolo to, aby turisti objavili tento región, ktorý je bohatý na prírodné krásy. Združenie chcelo dosiahnuť, aby bola oblasť zaradená medzi národné parky, alebo aspoň prírodné parky. Ministerstvo životného prostredia určilo v Szigetköze oblasti ochrany prírody, následne viaceré samosprávy vybudovali vlastné náučné chodníky a rozmiestnili informačné tabule o obecných pamätihodnostiach. Napokon bola vďaka spoločnému projektu (hoci vo viacerých etapách) vybudovaná aj cyklotrasa, ktorá sa stala súčasťou podunajskej cyklotrasy Eurovelo.

V deväťdesiatych rokoch podnikatelia v oblasti cestovného ruchu založili Spolok za turizmus v Szigetköze. Spolok preferuje ekoturizmus, v regióne sú vhodné podmienky na kanoistickú a jazdeckú turistiku, po výstavbe cyklotrasy sú vhodné podmienky aj pre cykloturistiku. Na celoštátnej výstave Cestovanie, ktorá má už aj európsky ohlas, má spolok vlastný stánok, v ktorom propaguje turizmus v Szigetköze.

Podnikateľmi v oblasti turizmu nie sú v prvom rade farmári, ale tí, ktorí sa po zmene režimu pokúsili využiť nové možnosti, motiváciou bol často únik pred nezamestnanosťou, v istých prípadoch boli zasa silné výzvy robiť čosi iné, nové.

Tri obce sa postupne menili, pričom najväčšiu zmenu vyvolal zánik poľnohospodárskych družstiev. Vďaka geografickej polohe bolo už od druhej polovice osemdesiatych rokov čoraz populárnejšie pracovať v zahraničí, najmä v Rakúsku, čo kompenzovalo nárast nezamestnanosti v prvej polovici deväťdesiatych rokov a zvýšilo príjem domácností.

Okrem práce v zahraničí k zmene výrazne prispel aj rakúsky kapitál, ktorý sa na severozápade župy, napríklad v Dunakiliti, objavil už začiatkom deväťdesiatych rokov. Okrem malých podnikov sa investovalo aj do turizmu. V Dunakiliti bol postavený hotel Princess Palace, ktorého výstavbu financoval bývalý obyvateľ Dunakiliti, klenotník belgickej kráľovskej rodiny, ktorý sa z Belgicka vrátil domov. Pri hoteli postavil golfové ihrisko, ktoré funguje aj dnes. Pri nedostavanom vodnom diele bol otvorený súkromný kemping, ktorý je dnes už významným turistickým strediskom s vlastnými programami.

Pre túto etapu nebol typický len príchod rakúskeho kapitálu a odchod za prácou do Rakúska, v tomto období tu nakupovali nehnuteľnosti Rakúšania, Nemci a v malej miere aj Holanďania, kvôli moratóriu na ornú pôdu bol veľmi populárny nákup obytných domov a chatiek pri Balatone, v Zale a Szigetköze. Podľa výskumu z roku 2000 spomedzi všetkých zahraničných štátnych občanov, ktorí si v Maďarsku kúpili nehnuteľnosť, tvorili Rakúšania 20% a Nemci 40% (Gazdaság és Jog, 2001).

Aj v skúmaných troch obciach kúpili Rakúšania viacero nehnuteľností. V týchto obciach, hoci presný údaj nemáme, sa ich pomer pohybuje okolo 90%. Aj mnohé nehnuteľnosti v rekreačnom stredisku v Dunaszigete mali rakúskeho majiteľa.

„ Víkendové domy kupovali najmä zámožnejší Rakúšania, ktorí ich prestavali, postavili pekné domy, staré zbúrali, “ povedal starosta.

V Dunakiliti zmenilo tradičnú tvár obce vytváranie parciel, mohli by sme povedať, že sa objavili znaky counterurbanizácie. Vytvárali sa čoraz menšie parcely, ktoré už nie sú vhodné na tradičné sedliacke hospodárenie, keďže mladé obyvateľstvo oň už nemá záujem.

,, Nevieme predať veľké pozemky. Ľudia začali podávať žiadosti aj o rozdelenie pozemkov s rozlohou 900 metrov štvorcových. Väčšina obyvateľov obce teda nechce pestovať ani zeleninu pre potreby vlastnej kuchyne. Myslím, že ani z celoštátneho hľadiska nie je pravdivá predstava, že pod hlavičkou uchovávania tradícií zabezpečuje rozvoj vidieka samozásobovanie,