Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
46 Irén Szörényiné Kukorelli podobne ako v ktorejkoľvek časti sveta, " potvrdil tento trend starosta. Szigetköz je síce oblasť s tradíciou pestovania zeleniny, no zmenu v životnom štýle vníma podobne aj starosta ďalšej obce. „Nie je záujem o zeleninovú záhradu, len o kosačku,“ konštatoval. „ Vrátim sa k tvorbe parciel, ktorá spôsobuje nejednu dilemu, keďže nechceme, aby bol životný priestor našich obyvateľov priveľmi preplnený. Mladí ľudia si totiž pri kúpe parciel s rozlohou 200- 300 metrov štvorcových neuvedomujú, čo to znamená. Nechcú pozemok s rozlohou 800 metrov štvorcových, lebo sú s nim len starosti, treba kosiť trávu atď. O záhrade ani neuvažujú, keďže nevedia ani okopávať, odkiaľ by potom vedeli, kedy a ako sa čo sadí a podobne. Neskôr, keď vedľa seba vyrastie množstvo rodinných domov, prichádzajú problémy, “ pokračuje starosta. V deväťdesiatych rokoch sa v atmosfére zmeny režimu a v čase rozvoja turizmu a výstavby cyklotrasy azda priveľa očakávalo od cestovného ruchu. Keďže významne poklesol domáci turizmus, poskytovatelia služieb nadhodnotili miestne zaujímavosti a očakávali vysoký počet západných turistov. Čoskoro si museli uvedomiť, že región môže v prvom rade počítať s domácimi návštevníkmi, na čo sa koncentroval aj turistický marketing Szigetközu. SZÖSZ a Spoločnosť pre regionálny rozvoj západnej brány (súčasťou oboch sú skúmané obce) vypracovali viacero rozvojových dokumentov, v ktorých sa sformulovali strategické ciele rozvoja cestovného ruchu. SZÖSZ v dokumente „Strategické ciele...“ už v ovanie imidžu, zdôrazňoval úlohu miestnej kultúry a potrebu komercionalizovať jedinečnosť regiónu. Turistická koncepcia Spoločnosti pre regionálny rozvoj západnej brány (1998) zdôraznila význam prehĺbenia marketingu, využitie vodnej nádrže v Dunakiliti na turistické účely a detailné vypracovanie programovej ponuky. V roku 2002 sa dokončil aj Ekoturistický program Szigetközu, v ktorom sa medzi prioritami uvádza pešia a cyklistická turistika, vodná a jazdecká turistika. Treba zdôrazniť, že v širších, župných a regionálnych dokumentoch, sa viackrát objavila myšlienka o vytvorení národného parku. V Koncepcii trojhraničného regiónu (1999) sa píše o „vytvorení rakúsko-maďarsko-slovenského podunajského národného parku, súčasťou ktorého by bol aj nový Národný park Szigetköz a o výstavbe spoločne prevádzkovaného monitorovacieho systému“. Koncepcia okrem toho vyzdvihuje aj liečebnú turistiku, ako aj potrebu vybudovať chýbajúce úseky cyklistickej siete a spojiť existujúcu cyklotrasu s cyklotrasou na slovenskej strane a Neusiedler See. Zdá sa, že len táto stratégia sa meritóme venovala spojeniu slovenských a maďarských území s cieľom vytvoriť spoločný rekreačný región. Zdá sa, že turistický rozvoj, ktorý bol zrealizovaný v deväťdesiatych rokoch, mal napriek mnohým stratégiám a programom ad hoc charakter. Plánovaná bola len výstavba cyklotrasy, ktorá sa z projektových zdrojov zrealizovala ako spoločný program samospráv. Hoci aj tu sa stretávame s kritikou, ktorá možno nie je neoprávnená, cyklotrasa v Szigetköze totiž vedie popri štátnej ceste, teda nespája prírodné krásy Szigetközu, starý Dunaj a jeho blízke okolie, ale obce v severojužnom smere, pričom obchádza Dunakiliti, Dunasziget a Rajku. V skúmaných troch obciach sa turizmus nevyvíjal nápadne, ale zato rovnomerne. Pre celý región bol typický soft turizmus a rôzne ekoturistické odvetvia. Je zjavné, že v Dunaszigete a Dunakiliti sa už v tejto etape začal rozvíjať vodný a jazdecký turizmus. V Dunakiliti sa udomácnil parkúr, pravidelne sa tu konajú parkúrové preteky celoštátneho významu, ktoré lákajú pomerne veľa divákov. Súťaž je zaujímavá aj z hľadiska cestovného ruchu, keďže na 2-3-dňových parkúrových pretekoch sa zúčastňuje 200-300 jazdcov, čo generuje aj významný počet divákov. V obci sa venujú aj rekreačnému jazdeniu a chovajú sa tu aj športové kone. Jeden z chovateľov má 15-20 koní, plus žriebätá. Druhým turistickým odvetvím je vodný turizmus, ktorý má sčasti hviezdicovitý charakter. Pred desiatimi rokmi vznikol klub vodných športov, ktorý popularizuje toto turistické odvetvie.
