Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
44 Irén Szörényiné Kukorelli „ Cez Rajku v minulosti cestovalo mnoho turistov, obec leží pri hranici, bolo to tak najmä v období, keď sem prichádzali obyvatelia NDR. Mnoho ľudí v obci ponúkalo izby na prenájom, niekoľko z nich ich oficiálne ponúka aj dnes, “ - potvrdil vyššie spomínané fakty starosta. Obec ponúkala 175 lôžok, z ktorých 114 patrilo súkromnému sektoru. Počet hostí vo všetkých ubytovacích zariadeniach bol 5 735, z toho 3 644 cudzincov. Počet prenocovaní vo všetkých ubytovacích zariadeniach bol 7 664, z toho 3929 cudzincov1. Údaje hovoria sami za seba, veď počet zahraničných hostí a počet nocľahov je takmer rovnaký, čo potvrdzuje, že ide o tranzitný turizmus, kedy sa hosť v obcí zdrží len jednu noc. B, / Dunakiliti: V osemdesiatych rokoch bolo v obci vďaka výstavbe vodného diela nemálo ubytovacích kapacít. Ubytovacie kapacity slúžili stavebným robotníkom a vedúcim pracovníkom stavby, teda za vysokým počtom nocľahov treba hľadať spomínanú štátnu investíciu. V tomto období bol v obci vysoký aj počet súkromných ubytovacích kapacít (189)1 2. V roku 1985 dosiahol v obci počet nocľahov 4 676, no v roku 1989 ich počet výrazne stúpol, podľa údajov T-STAR ich bolo 28 478. Tieto čísla však neodzrkadľujú nárast rekreácie v obci, ale týždňovky pracovníkov vodného diela. C. / Dunasziget: Na túto obec nemala dosah výstavba vodného diela, čo ukazuje aj to, že kapacita ubytovacích zariadení, ako aj počet nocľahov je v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma obcami výrazne nižší. Obec mala len 10 ubytovacích kapacít, v rqku 1985 zaregistrovali v obci len 157 hostí, v roku 1989 to bolo 617 hostí3. Tento malý počet hostí však prišiel do obce stráviť voľný čas, koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov tu bolo totiž vytvorené rekreačné centrum a v časti Doborgaz vzniklo kúpalisko pod holým nebom. Boli tu postavené rekreačné zariadenia mosonmagyaróvárskych fabrík, rekreačné strediská Mofém, Motim a Kühne, ktoré zabezpečili návštevnosť kúpaliska a reštaurácií. Podnikové rekreačné pobyty sa však v štatistických údajoch neuvádzajú. Súhrnne môžeme povedať, že pre Rajku bol typický tranzitný turizmus, v Dunakiliti sa rozmohlo ubytovanie vďaka výstavbe vodného diela a Dunasziget bola obec, v ktorej sa rozmáhal turizmus v tradičnom slova zmysle, čo však nemôžeme doložiť štatistickými údajmi. Do obce chodili ľudia na podnikové rekreácie a pozdĺž dunajského ramena stáli v Dobrohošti víkendové chatky, ktorých majiteľmi boli najmä obyvatelia Mosonmagyaróváru. Rekreačná funkcia teda bola pre obec typická už pred zmenou režimu bola. Zmena režimu a zastavenie výstavby vodného diela však tieto procesy zmenili. V Rajke pominul východonemecký tranzitný turizmus, v Dunakiliti sa zastavilo prenajímanie izieb a v Dunaszigete boli zatvorené podnikové rekreačné zariadenia, v ktorých podnikových pracovníkov vystriedal buď rozvrat alebo privatizácia. 2. Od zmeny režimu po vstup do EÚ Po zmene režimu v prvej polovici deväťdesiatych rokov nastala v Szigetköze kríza prostredia, pričom namiesto jej skorého vyriešenia zostalo len čakanie. Samosprávy už v roku 1992 založili záujmové združenie zamerané na územný rozvoj (Združenie samospráv Szigetközu, SZÖSZ), ktorého členmi boli všetky tri skúmané maďarské 1 Údaje: KSH Megyei Stat. Évkönyv 1990. 2 T-STAR 1989. 3 T-STAR 1985. 1989.
