Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
36 De van Jagodič 4.1 Pohyby obyvateľstva v minulosti a dnes Horný Jadran predstavuje výnimočne citlivú a kontroverznú prihraničnú oblasť. V priebehu 20. storočia sa región stal svedkom niekoľkých zmien štátnej hranice prechádzajúcej cezeň ako aj následných zmien v príslušnosti rozľahlých území k rôznym štátom. Za každou zmenou nasledovali zmeny politicko-inštitucionálneho systému, etnické represie a opätovné vytyčovanie pevnej hranice, ktoré výrazne poznačili vzájomné vzťahy medzi jednotlivými skupinami miestneho obyvateľstva a zapríčinili sériu migračných vín. Na konci Druhej svetovej vojny to bol napríklad zdĺhavý a bolestivý exodus taliansky hovoriaceho obyvateľstva z Istrie a Dalmácie, ktorí z ekonomických a politických dôvodov emigrovali do Talianska po tom, čo tieto oblasti obsadila Juhoslávia.15 Absurdnosť hranice rozdeľujúcej územia, ktoré boli v minulosti úzko prepojené, spolu s dramatickým demografickým rozmachom po Druhej svetovej vojne vytvárali predpoklady na transformáciu Horného Jadranu na krízovú zónu. Avšak situácia sa nevyhrotila. Naopak, v 60. rokoch sa taliansko-juhoslovanská hranica stala ešte priepustnejšou. V tomto období boli praktiky cezhraničnej mobility inšpirované ekonomickými a spotrebnými záujmami, ku ktorým sa neskôr pridali faktory ako turizmus a voľný čas. Množstvo cezhraničných zamestnancov (napr. murári, záhradníci, pomocníci v predajniach, čašníci či opatrovateľky) začalo dochádzať za prácou z Juhoslávie do Talianska, kam ich lákali lepšie pracovné podmienky (Zago, 2004). Demokratizácia Slovinska v prvej polovici 90. rokov a jeho nedávny vstup do EÚ ďalej posilnili tieto cezhraničné praktiky a viedli k zrodu nových fenoménov mobility. 4.2. Európska integrácia a cezhraničná mobilita obyvateľstva Cezhraničná rezidenčná mobilita v oblasti Horného Jadranu je fenomén, ktorého počiatky sa datujú do roku 2004, ihneď po vstupe Slovinska do Európskej únie. Táto udalosť viedla k liberalizácii slovinského trhu s nehnuteľnosťami, ktorý sa otvoril pre občanov všetkých členských štátov EU a tým pádom aj pre talianskych občanov. Pre mnohých obyvateľov Terstu, hlavného mesta regiónu Friuli-Venezia-Giulia rozprestierajúceho sa pri hraniciach so Slovinskom, sa realitný trh hneď za hranicami odrazu stal veľmi vítanou príležitosťou. Stále viac Tersťanov si kupovalo domy a sťahovalo sa do susedných vidieckych sídiel Slovinského Krasu16, oblasti, ktorá nielenže ponúkala bývanie za výhodných ekonomických podmienok ale aj vysokú kvalitu bývania v dôsledku obrovského množstva zelene. Cezhraničná rezidenčná mobilita v oblasti Horného Jadranu sa formuje ako „prirodzené“ napredovanie suburbanizácie Terstu. Tento proces sa začal v prvých rokoch po Druhej svetovej vojne, kedy boli dediny ležiace v bezprostrednom zázemí znovu osídlené novým obyvateľstvom pochádzajúcim z mestského prostredia. Existencia prirodzenej bariéry na východe (t.j. štátnej hranice s Juhosláviou a neskôr so Slovinskom) znemožnila rozmach mesta za hranice regiónu. To viedlo k intenzívnej výstavbe v celej časti krasového územia patriaceho Taliansku. Nedávne zmeny v geopolitickom a socio-ekonomickom vývoji následne poskytli procesu suburbanizácie príležitosť prekročiť hranicu a preniknúť na slovinskú stranu. 16 Termín Slovinský Kras (po slovinský kras, po taliansky carso) označuje prihraničnú vápencovú náhornú plošinu v juhozápadnom Slovinsku, ktorá zasahuje až do severovýchodného Talianska. Slovinský Kras pokrýva územie 851 štvorcových kilometrov, na ktorom žije 27,270 obyvateľov obcí Sežana, Divača, Komén, Hrpcljc-Kozina a krasové zóny obcí Kopcr/Capodistria a Miren-Kostanjevica (Velikonja, 2007).
