Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Cezhraničná rezidenčná mobilita...37 Obrázok 1: Suburbanizácia Terstu prestupovaním taliansko-slovinskej hranice ■MII Celkový počet talianskych občanov, ktorí sa v nedávnom období presťahovali do oblasti Slovinského Krasu, je ťažké odhadnúť. Na základe údajov publikovaných Daňovou správou Slovinskej republiky celkový počet slovinských nehnuteľností kúpených talianskymi občanmi v období od mája 2004 do apríla 2010 dosiahol 950 objektov (DURS, 2010), z ktorých - ako vyplynulo z rozhovorov s niektorými slovinskými realitnými agentmi - 50% je situovaných v Slovinskom Krase. Aby naša kvantifikácia bola dôveryhodná, musíme k tomuto číslu prirátať ďalších zhruba 20% nových nehnuteľností a zároveň vziať do úvahy všetkých presídlencov, ktorí uprednostnili prenájom domov a ktorých nie je jednoduché vystopovať. Účastníkmi týchto migračných pohybov sú predovšetkým mladé páry hľadajúce svoj prvý dom, ktoré sa v provincii Terst stretávajú s ťažkosťami pri hľadaní prijateľného riešenia svojej bytovej otázky. Mnohí z týchto mladých migrantov už majú kontakt so slovinským jazykom a kultúrou (niektorí sú členmi slovinskej menšiny v Terste, iní majú príbuzných so slovinskými koreňmi, ďalší slovinčinu študovali), čo nepochybne uľahčuje ich integráciu do nového prostredia. Väčší problém predstavuje migrácia pre ľudí so slabou alebo- žiadnou znalosťou slovinského jazyka; ich ťažkosti s usadením sa vyplývajú aj z nedostatočnej znalosti socio-kultúrneho prostredia, ktoré nemohli spoznať aj kvôli dlhodobej prítomnosti národnej hranice. V prípade Horného Jadranu majú migračné toky tendenciu sústreďovať sa do obcí ležiacich v bezprostrednej blízkosti hranice, čo uľahčuje udržiavanie kontaktov s krajinou pôvodu.17 Rozhovory s talianskymi (trans-)migrantmi, ktorí sa prisťahovali do Slovinského Krasu, odhalili, že mnohí z nich každodenne dochádzajú do Terstu, kde majú prácu, vodia deti do školy, 17 Spomedzi všetkých dedín v Slovenskom Krase sa prílev talianskych presídlencov najviac dotkol dediny Lokcv, ktorá leží niekoľko kilometrov od hranice s Talianskom. Práve preto si ju za svoju cieľovú obce vybralo mnoho rodín z Terstu, ktoré si tu zakúpili vily a prenajali domy. V zóne Divača bol nedávno vybudovaný komplex rezidenčných objektov určený pre talianskych klientov. Na zvyšku územia je koncentrácia talianskych presídlencov nižšia, keďže sú rozptýlení do približne 200 miestnych dedín. Zdroj: Mapa autora.
