Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Cezhraničná rezidenčná mobilita...35 novej kategórie migrantov: „transmigrantov“. Transmigranti sú tí, ktorí „budujú sociálne siete prostredníctvom udržiavania širokej škály citových a pomocných sociálnych vzťahov siahajúcich ponad hranice“ (tamže). Literatúra o transnacionalizme sa často zaoberá praktikami dochádzania používanými stále väčším počtom jednotlivcov, ktorí ustavične prekračujú národné hranice.12 Transnárodná migrácia sa vyznačuje určitou formou prispôsobenia, ktoré nespočíva v radikálnom „odtrhnutí“ sa od krajiny pôvodu, ale naopak ťaží z pretrvávajúcich kontaktov s ňou. Transmigranti majú tendenciu „udržiavať“ sociálne, ekonomické a kultúrne zväzky s krajinou svojho pôvodu a súčasne „budovať“ nové takéto zväzky v krajine svojho pobytu, pričom ich posilňujú prostredníctvom svojich praktík dochádzania.13 V takomto prípade nepredstavuje migrácia takú traumu z odlúčenia, ktorá nastáva v prípade definitívnej emigrácie, a príslušná voľba natoľko neovplyvní život jednotlivca (Ambrosini, 2008). Migračné toky vznikajúce v prihraničných oblastiach sa odlišujú od súčasných transnárodných migrácií na dlhšie vzdialenosti najmä zemepisnou blízkosťou medzi krajinou pôvodu a krajinou pobytu. V tejto súvislosti možno hovoriť o „transnárodnej migrácii na krátku vzdialenosť“ (Striiver, 2005). Hoci ustavičné pendlovanie odtiaľ sem a späť má vo väčšine prípadov transmigrácie najmä virtuálny charakter (Vertovec, 1999, s.447), migrácia na krátke vzdialenosti v prihraničných oblastiach zároveň vykazuje vysokú fyzickú pružnosť. Vďaka blízkosti susednej krajiny ,je dochádzanie transmigrantov celkom ,skutočné* a má tendenciu rozvíjať sa na každodennej báze“ (Gielis, 2009, s.605). Transnacionalizmus migrantov má dôležité sociálne dôsledky predovšetkým na makroúrovni. Napriek tomu, že je založený na konaní množstva jednotlivcov, ich transnárodné aktivity a vzťahy môžu ako celok ovplyvňovať budúcnosť zainteresovaných miest či dokonca národov (Portes, 2003). Vychádzajúc z tohto predpokladu možno prísť k záveru, že aj transnárodná migrácia na krátku vzdialenosť môže mať vplyv na prihraničné oblasti, v ktorých sa uskutočňuje, tým, že ich stále viac mení na „transnárodné priestory“. Podľa nášho názoru je kľúčovou otázka, či sú tieto praktiky vyjadrením vôle viesť „transnárodný“ spôsob života alebo naopak, jednoduchým dôsledkom „národných“ pohnútok zameraných na maximalizovanie výhod vyplývajúcich z nerovnováh vytvorených historickou prítomnosťou národných hraníc. 4. Cezhraničná mobilita obyvateľstva v oblasti Horného Jadranu V záverečnej časti štúdie sa zameriame na toky cezhraničnej rezidenčnej mobility odohrávajúce sa v taliansko-slovinskej prihraničnej oblasti. Informácie, prezentované v tejto časti pochádzajú zo stále prebiehajúceho etnografického výskumu (Jagodič, 201014), ktorý je založený na sérii hĺbkových rozhovorov s informovanými respondentmi (t.j. realitnými agentmi, mestskými plánovačmi, právnikmi, predstaviteľmi verejných úradov, bánk, atď.), zástupcami talianskych (trans-)migrantov ako aj slovinského domorodého obyvateľstva. 12 Vďaka znižovaniu nákladov na dopravu a komunikáciu má stále viac ľudí príležitosť viesť dvojaký život, hovoriť dvomi jazykmi a udržiavať pravidelné kontakty ponad národné hranice (Portes - Guamizo - Landolt, 1999). 13 Vertovec (2004) v snahe vyjadriť dvojitú orientáciu transmigrantov zaviedol termín „bifokálnosť“, ktorú charakterizoval ako akútne povedomie života uprostred vystupujúce do popredia v celom rade každodenných situácii. 14 Tento výskum tvorí súčasť vedeckej práce v rámci doktorandskej dizertácie nazvanej Cezhraničná rezidenčná mobilita v blízkosti vnútorných hraníc EU: prípad Horného Jadranu.
