Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Cezhraničná rezidenčná mobilita...33 Hardi (2009) považuje nedávno začaté toky cezhraničnej rezidenčnej mobility na slovensko-maďarskej hranici za evolučnú fázu suburbanizačných procesov prebiehajúcich v mestách Bratislava a Košice. Bratislava, dynamicky sa rozvíjajúce hlavné mesto Slovenska, vybudovala prímestskú zónu značných rozmerov, ktorá vykazuje rapídne tempo hospodárskeho rastu. V dôsledku špecifickej polohy Bratislavy v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice ako aj bujného rozvoja miestneho trhu s nehnuteľnosťami sa táto prímestská zóna už začala rpzširovať aj na maďarskú stranu hranice, pričom sa očakáva ďalšie dynamické posilnenie tohto suburbanizačného procesu. Podľa odhadov sa do jesene 2008 do maďarskej prihraničnej oblasti prisťahovalo celkovo od troch do piatich tisíc slovenských občanov. Na rozdiel od ostatných citovaných prípadových štúdií nepredstavuje cudzí jazyk faktor, ktorý by brzdil vývoj migračných tokov na slovensko-maďarskom pomedzí. Hoci táto pohraničná oblasť je mnohonárodnostná a mnohojazyková, miestni obyvatelia na oboch stranách hranice aktívne používajú maďarčinu alebo jej aspoň rozumejú. Pre väčšinu slovenských občanov - tak príslušníkov slovenskej väčšiny ako aj maďarskej menšiny - možno znalosť jazyka susednej krajiny dokonca považovať za popud pre migráciu. 3. Teoretický rámec Napriek prítomnosti určitých zvláštností vyplývajúcich zo spoločného referenčného rámca možno vyvodiť záver, že vyššie citované prípadové štúdie vykazujú celú škálu podobností. Pamätajúc na tieto konvergencie sa v nasledujúcej časti pokúsime definovať vhodný koncepčný rámec pre fenomén cezhraničnej rezidenčnej mobility. Popri skúmaní niektorých predpokladov vyjadrených citovanými autormi a pridaní niekoľkých vlastných budeme na tento fenomén nazerať v rámci dvoch analytických pohľadov, konkrétne z hľadiska suburbanizačných teórií a transnárodných migračných štúdií. 3.1. Cezhraničná rezidenčná mobilita ako dôsledok suburbanizácie prihraničných miest V každom z vyššie popísaných prípadov je cezhraničná rezidenčná mobilita dôsledkom odstredivých síl takzvaných prihraničných veľkých miest pôsobiacich na metropolitné prímestské oblasti. Toky cezhraničnej mobility medzi mestami Nijmegen, Karlsruhe, Kodaň alebo Bratislava a ich vidieckymi perifériami sú symptomatické pre napredovanie procesu suburbanizácie. Suburbanizáciu chápeme ako rozširovanie urbánneho „tkaniva“ veľkých miest za ich administratívne hranice, ktoré sa v našom špecifickom prípade zároveň prekrývajú s hranicami štátnymi. Vďaka tomuto procesu sa aj susedné vidiecke oblasti v cudzej krajine postupne stávajú rezidenčnými zónami, predmestiami či „satelitnými osídleniami“ týchto miest. Väčšina z príčin vývoja cezhraničnej rezidenčnej mobility, ktoré boli identifikované v tejto štúdii, predstavuje typické črty suburbanizačných procesov: vysoká hustota osídlenia vo veľkých mestách kombinovaná s nedostatkom dostupného bývania; lacnejšie domy na perifériách v porovnaní s cenovou úrovňou v mestských oblastiach; vývoj prevládajúceho životného štýlu smerom k uprednostňovaniu väčších domov mimo centra mesta a bližšie k „prírode“; zdokonaľovanie cestnej siete a nárast osobnej automobilovej dopravy. Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní rozsahu a smeru vývoja tohto javu takisto zohrávajú vládne inštitúcie prostredníctvom svojich urbanistických politík, udeľovania stavebných povolení, úverových podmienok, investičných zámerov pri rozvoji periférnych oblastí, atď.
