Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
32 Devan Jagodič Ďalším charakteristickým znakom migračných tokov je tendencia dánskych presídlencov usadiť sa v blízkosti mosta, tak aby si čo najviac skrátili dochádzanie na pracovisko v Kodani. Napríklad, viac ako tretina Dánov, ktorí sa presťahovali do Skáne v rokoch 2005 a 2006, si kúpila dom menej ako päť kilometrov od Svágertorpu (železničná stanica najbližšie k mostu) a viac ako polovica z nich býva menej ako desať kilometrov od ústia mosta. Metropolitná oblasť Malmö predstavuje hlavnú destináciu tohto toku rezidenčnej mobility. (0restat, 2007). Výsledky prieskumu zadaného mestskou samosprávou v Malmö v roku 2006 a uskutočneného na vzorke 2 000 dánskych občanov, ktorí sa v rovnakom roku presťahovali do metropolitnej oblasti Malmö,* odhaľuje dva druhy ekonomických faktorov pozitívne ovplyvňujúcich napredovanie migračných tokov, z ktorých každý súvisí s ekonomickou situáciou migrantov. Prvým faktorom je príležitosť kúpiť lacnejšie rodinné domy vmetropolitnej oblasti Kodane,8 9 zatiaľ čo druhý faktor sa viaže na nižšie životné náklady vo Švédsku. Drvivá väčšina účastníkov prieskumu (95%) deklarovala spokojnosť s presťahovaním. Zatiaľ čo v krajine pôvodu bolo iba 39% z nich zvyknutých žiť v spoločne vlastnených alebo nájomných domoch, po presťahovaní ich podiel vzrástol na 84%. Možno urobiť záver, že sú to všeobecne lepšie životné podmienky, ktoré motivujú dánskych občanov presťahovať sa do susednej krajiny. Výsledky prieskumu zároveň odhalili niektoré typické črty spôsobu života, ktorý cezhraniční migranti vedú vo svojej novej situácii. Napriek zmene bydliska až 85% respondentov zostalo zamestnaných v Kodani. To znamená, že obrovská väčšina z nich dochádza každý deň do Kodane a späť. Podľa zverejnených výsledkov traja z piatich (59%) používajú na tento presun vlastné vozidlo. 2.4. Slovensko-maďarská prihraničná oblasť Hoci vzájomnú slovensko-maďarskú hranicu nemožno považovať za oblasť celkom bez národnostných napätí,10 cezhraničné pohyby obyvateľstva dnes už tvoria súčasť konsolidovanej tradície. Už v období socializmu bolo možné pozorovať rôzne formy mobility, ktoré súviseli so stratégiami hľadania práce a nakupovania a ktoré boli v nasledujúcich dekádach obohatené o narastajúce využívanie inštitúcií a služieb (napr. vzdelávacích, zdravotnej starostlivosti, atď.) na druhej strane hranice. Po tom, čo sa obe krajiny stali členmi EU a Schengenského priestoru, sa tradičné migračné praktiky obohatili o iné druhy cezhraničnej mobility. V poslednom čase sa napríklad množia prípady maďarských firiem, ktoré sťahujú svoje sídla na druhú stranu hranice z dôvodov nižšieho daňového zaťaženia a kvalitnejšieho podnikateľského prostredia; približne od rovnakého obdobia sa datuje aj rezidenčná mobilita, čiže sťahovanie miestneho obyvateľstva na druhú stranu hranice. 8 Wonderful Malmö: Sample Survey for Danes who Have Moved to Malmö during 2006 [Nádherné Malmö: Prieskum pre Dánov, ktorí sa prisťahovali do Malmö v priebehu roku 2006], (Malmö City Hall, December 2007). 9 Vzájomné porovnanie cien nehnuteľností v Kodani a v Malmö prezradí, že cena za meter štvorcový obytnej plochy v rodinnom dome v Kodani v roku 2007 bola €3 850, zatiaľ čo v Malmö neprekročila €2 600 (www.tendcnsoresund.org). 10 Pôvod väčšiny konfliktov siaha do obdobia dvoch svetových vojen v prvej polovici 20. storočia a následných mierových zmlúv, ktoré nikdy uspokojivo nevyriešili tieto konflikty a preto tie v súčasnosti opäť ožívajú. To sa týka predovšetkým otázky maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, ktorá sa v posledných niekoľkých rokoch stala hlavným terčom nacionalistickej rétoriky slovenskej vlády.
