Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Devan Jagodič Cezhraničná rezidenčná mobilita V BLÍZKOSTI VNÚTORNÝCH HRANÍC Európskej únie 1. Úvod Myšlienky, že Európa sa v posledných niekoľkých desaťročiach stala svedkom určitého stupňa erózie štátnej moci a že hranice medzi štátmi sú stále priestupnej šie, nachádzajú čoraz viac podporovateľov (Perkmann - Sum, 2002).1 Hoci by bolo prehnané vyhlásiť, že národné štáty sa stávajú ohrozeným druhom, cezhraničná mobilita sa stala každodennou realitou pre milióny európskych občanov. Schengenská dohoda podpísaná 28 štátmi postupne odstránila colné kontroly, čím umožnila ľuďom pohybovať sa slobodne z jedného členského štátu do druhého. V roku 2004 Európska únia prijala Direktívu č. 2004/38/EC, ktorá zvyšuje transparentnosť legislatívy upravujúcej nielen slobodu pohybu ale aj slobodu pobytu prostredníctvom zjednodušenia jej výkonu a zvýšenia úrovne ochrany a súvisiacich záruk.1 2 Vyššie spomínané vývojové trendy platia predovšetkým pre prihraničné oblasti vo vnútri EÚ. Vďaka “otvoreným hraniciam” sa pravidelná mobilita ľudí zvyšuje a príležitosti na kontakty a spoluprácu so susediacimi ekonomikami a kultúrami sa znásobujú. Intenzita cezhraničných vzájomných vzťahov vyplýva z priestorovej mobility občanov, ktorí uspokojujú svoje potreby v oblasti zásobovania, práce, vzdelania, služieb, voľného času, cestovania, atď. Tieto fonny mobility, ktoré predpokladajú častý pohyb medzi krajinou pôvodu a krajinou určenia, sú nevyhnutne predurčené spochybňovať samotný zmysel národnej hranice. Táto štúdia poskytuje náhľad na vznikajúci jav priestorovej mobility v prihraničných oblastiach, pre ktorý bol navrhnutý termín “cezhraničná rezidenčná mobilita”. Tento proces, ktorý možno pozorovať v niekoľkých prihraničných oblastiach po celej Európe, sa vzťahuje na migračné pohyby obyvateľov, ktorí sa rozhodnú zakúpiť nehnuteľnosť a presťahovať sa na druhú 1 Autori vo svojej práci rozoberajú tri navzájom súvisiace procesy, ktoré prispeli k tomuto javu. Prvý sa týka globalizácie, teda kvantitatívneho a kvalitatívneho nárastu voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb, ktorý oslabuje schopnosť členských štátov kontrolovať kľúčové aspekty života spoločnosti. Druhý proces priamo súvisí s globalizáciou a týka sa „vyprázdňovania“ štátu v dôsledku presunu právomocí na nadnárodnú úroveň (napr. v prospech EÚ) ako aj na podnárodnú úroveň (napr. v prospech regionálnych a miestnych samospráv). Napokon, koniec studenej vojny viedol k narastajúcej integrácii plánovaných ekonomík bývalého socialistického bloku so západným kapitalistickým systémom. 2 Direktíva stanovuje, že na pobyt v dĺžke nepresahujúcej tri mesiace postačuje platný občiansky doklad, zatiaľ čo na dlhší pobyt je potrebné prihlásiť sa na príslušných úradoch hostiteľskej krajiny a predložiť im doklad o zárobkovej činnosti alebo dostatočných zdrojoch žiadateľa, aby sa tento nestal pre hostiteľskú krajinu príťažou. Po piatich rokoch legálneho a súvislého pobytu v hostiteľskej krajine získajú občania EÚ a ich rodinní príslušníci bezpodmienečné povplcnie na trvalý pobyt (2004/38/EC).
