Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Výskyt suburbanizácie a jeho vplyv...23 nehnuteľností. Niekdajšie dediny môžeme teda považovať za súčasť urbánnej zóny, ich vývojové procesy sa nedajú oddeliť od satelitného mesta, resp. od jeho aglomerácie. Vidíme teda, že tento jav je spôsobený sústavou viacerých vplyvov, ktoré sa navzájom posilňujú (trh s nehnuteľnosťami, mýtus a nároky na bývanie, priestorové rozloženie, nutnosť používania auta, zmena denných presunov, priestorové preskupenie a transformácia služieb). 5. Vplyvy Migračný proces takéhoto rozsahu a priestorová reštrukturalizácia mestských funkcií sa samozrejme nezaobíde bez negatívnych dôsledkov. Obec lebo mesto, ktoré sa stávajú cieľovou oblasťou ľudí presídlených z mesta, nastupujú na novú dráhu svojho rozvoja. Pôsobí na nich množstvo bezprostredných vplyvov, ktoré už miestne samosprávy ani obyvatelia nedokážu ovplyvniť. Tieto vplyvy môžu byť pozitívne aj negatívne (Kovács 1999). Pozitívne pôsobenie sa prejavuje jednoznačne nárastom počtu obyvateľov a firiem, ako aj nárastom počtu pracovných príležitostí. Takýto migračný proces dokáže zmeniť život obce alebo mesta v priebehu jedného desaťročia. Ak v rovnakom čase nedochádza k podobne rýchlemu rozvoju infraštruktúry a systému poskytovania služieb, dochádza ku konfliktným situáciám. Vzhľadom na sociologické charakteristiky a systém vzťahov sa novi obyvatelia odlišujú od pôvodného obyvateľstva, čo segreguje tieto dve skupiny nielen v každodenných zvyklostiach, ale v mnohých prípadoch znamená aj rezidenčnú segregáciu: obyvatelia nových ulíc a obytných štvrtí vedú iný životný štýl. Zároveň sa menia aj hospodárske, spoločenské a technické charakteristiky obcí a miest. Na začiatku odlivu sa zdôrazňovali hlavne pozitívne vplyvy, dnes už sú však jasné aj negatíva. Predstavitelia aglomerácií majú výhrady voči veľkým realitným investorom, pretože spôsobujú zmeny v sociálnom zložení, technickom prostredí ako aj v nárokoch na inštitúcie. Tak si aglomerácie vypracovali v závislosti od svojej situácie rôzne stratégie na riešenie ich ďalšieho rozvoja. (Szabó 2003). V aglomerácii, podobne ako v meste, sa zvyšuje segregácia, ktorá má významné sociálne aspekty (Dövényi-Kovács 1999; Csanádi-Csizmady 2002; Izsák 2004). Migrácia obyvateľov a ekonomických aktérov vo veľkej miere zintenzívňuje kyvadlové presuny medzi mestom a vidiekom, nakoľko obyvatelia, ktorí sa vysťahovali, nachádzajú svoje pracoviská naďalej v meste a mestskí obyvatelia stále viac využívajú služby a obchodné centrá, ktoré vznikli v aglomerácii, resp. na okraji mesta. Dôležitým následkom suburbanizácie je teda zmena nárokov na dopravu. Suburbanizácia je relatívne rýchly proces a takmer za 1-2 roky dokáže zmeniť charakteristiky dopytu po doprave na určitom území. Naproti tomu je dopravná infraštruktúra nepružná, pri zosúladení záujmov rôznych skupín a nevyhnutnej zmene právneho prostredia potrebujeme na jeho transformáciu a prispôsobenie sa potrebám roky, niekedy aj desaťročia. Tak sa nemôžeme čudovať, že toto typické obdobie rozvoja miest sprevádzajú takmer všade na svete dopravné problémy a z nich vyplývajúce konflikty. Dopravné problémy sa v súčasnosti v Maďarsku objavujú už nielen v hlavnom meste, ale aj v ostatných väčších mestách na vidieku, napr. v Győri pociťujeme z roka na rok nárast dopravy a v súčasnosti sa už v čase špičky vytvárajú veľké dopravné zápchy. Situácia sa bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne ďalej zhoršovať. Je pravdou, že objem dopravy je vo vidieckych mestách nižší, ale priepustnosť infraštruktúry je nižšia, na mnohých miestach chýba železničná doprava a vzhľadom na menší počet obyvateľov je efektívnosť hromadnej dopravy nižšia. Pri zohľadnení týchto faktorov si musíme priznať, že vidiecke mestá stoja pred zložitými problémami čo sa týka
