Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
24 Tamás Hardi dopravy rovnako ako hlavné mesto, ale v mnohých ohľadoch sú ešte viac znevýhodnené. Jedným z najdôležitejších a najskôr citeľných následkov suburbanizácie je významný nárast dopytu po doprave a jeho reštrukturalizácii. V súčasnosti už nielen v hlavnom meste, ale aj vo vidieckych mestách zisťujeme, že vo významnej miere narástla osobná doprava vo vzťahu k okolitým obciam, najmä v súlade so začiatkom a koncom pracovného času. Tento nárast nemôžeme samozrejme v plnej miere pripísať na konto suburbanizácie, keďže mestskí obyvatelia rovnako ako miestni obyvatelia na vidieku stále viac používajú vlastný automobil. Avšak obyvatelia suburbánnych zón, ktorí sa vysťahovali (ako na to poukazujú aj naše prieskumy) sú prípade používania automobilov a v nárokoch na dopravu vo všeobecnosti nadmerne zastúpení, a preto zohrávajú významnú úlohu v náraste dopravy. Vo všeobecnosti môžeme skonštatovať, že jedna jednotka vysťahovaných obyvateľov navodzuje potrebu viacerých jednotiek nárokov na dopravu, t.j. nárast počtu vysťahovaných obyvateľov nie je priamo úmerný nárastu nárokov na dopravu, nakoľko tieto nároky rastú rýchlejšie. Podľa nášho výskumu z okolia mesta môžeme skonštatovať, že medzi vysťahujúcim sa obyvateľstvom nenachádzame takú rodinu, ktorá by nemala osobný automobil, ba naopak, bolo viac takých rodín, kde mali až dve-tri autá, kým autobusovú dopravu využívali predovšetkým miestni obyvatelia, ktorí v danej obci bývali aj predtým (Hardi-Nárai 2005). Toto všetko má vplyv dokonca aj na zdravotný stav obyvateľstva. Rozmáhajúca sa doprava predstavuje zvýšené riziko dopravných nehôd, životný štýl motoristov zvyšuje pocit izolovanosti, preto stav fyzického a mentálneho zdravia obyvateľstva v suburbiách sa môže výrazne líšiť od stavu miestneho a aj mestkého obyvateľstva {Sturm, R.- Cohen, D.A. 2004). 6. Pasca suburbanizácie - skúsenosti Podľa neoklasickej teórie rozvíjanej vyššie, domácnosti ako spotrebitelia si v rámci sťahovania optimalizujú svoju lokalizáciu, vzdialenosť od pracoviska a náklady súvisiace s domácnosťou. Naše každodenné skúsenosti však poukazujú na to, že trhová informovanosť týchto domácností je značne slabá, najmä, čo sa týka budúcich, predpokladaných procesov a pravdepodobnosti ich naplnenia. Pri vysťahovaní sa má človek tendenciu podceniť náklady na dopravu a súvisiace ťažkosti, pričom náklady na samotnú nehnuteľnosť boli vďaka mimoriadne liberálnemu úverovému systému dočasne znížené (ale len navonok). Preto v čase „boomu“ na trhu nehnuteľností na začiatku 21. storočia si mnoho rodín riešilo svoje potreby smerujúce k zlepšeniu kvality bývania pomocou úverov a ďalších nákladov, ktoré presahovali ich možnosti. Úver bol lacný, z ktorého sa vo väčšej vzdialenosti od mesta dal vybudovať rodinný dom s veľkou úžitkovou plochou. Aj autá boli lacné, preto si rodiny mohli dovoliť, aby si kúpili pozemok na ťažšie dostupnom mieste. Pre nich však hospodárska kríza môže predstavovať dvojnásobný problém. Najmä chudobnejšie rodiny si napriek úverom mohli vybrať miesto bývania len vo vzdialenejších obciach. Popri splátkach úveru sa pre nich náklady na veľké nehnuteľnosti zvyšujú, cestovanie autom je nevyhnutnosťou, pretože jedine takýmto spôsobom sa môžu dopraviť na svoje pracoviská, do škôl, za službami. (Nehovoriac o možnosti straty zamestnania, výskytu choroby atď.). Existuje veľký počet takých rodín, ktoré si svoju pozíciu na trhu nehnuteľností precenili a nasťahovali sa do väčšej nehnuteľnosti, než akú si môžu dovoliť2. Problém je ten, že 2 V čase sériovej dclikvcncie úverov na motorové vozidlá (koncom r. 2008) sa viackrát spomínalo, že priemerný maďarský vodič má vďaka výhodným úverom auto aspoň o jednu kategóriu vyššej triedy, než si môže dovoliť. Toto isté platí aj na mnohé nehnuteľnosti.
