Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
22 Tamás Hardi Táto potreba sa prejavuje ako obrovská hnacia sila, ktorá prekoná všetky prekážky hlavne v oblastiach, ktoré sú charakterizované mimoriadne vysokými cenami nehnuteľností a sú veľmi husto zaľudnené1. Naše analýzy Gyôru ukazujú, že na prvom mieste medzi motiváciami bola priaznivá ponuka. Až 40% opýtaných odsťahovaných zastávalo názor (2002), že v prípade vhodnej nehnuteľnosti v meste by si boli vybrali život v meste, a aj v čase opýtania by boli radi vymenili svoju nehnuteľnosť za mestskú. (V tom čase však ešte plány rozvoja miest neboli k dispozícii a pozemky sa vymeriavali len v obmedzenom množstve.) Mnoho obcí a miest však tomuto mýtu nezodpovedá. Ťažkosti s dopravou a pravidelné dochádzanie degradujú rodinné hniezdo na „nocľaháreň”. Vo vzdialenejších obciach a mestách sa vytváraním čoraz menších pozemkov obmedzuje osobný priestor a obmedzuje kontakt s prírodou. Nové ulice a obytné priestory sťažujú prístup na verejné priestranstvá (na mnohých miestach chýbajú aj chodníky) a rodiny sú tým prinútené k životného štýlu, ktorý je nemysliteľný bez automobilu. Tak sa tento životný štýl v niektorých prípadoch môže stať ešte izolovanejším ako život na sídliskách. Tieto obce sa veľmi rýchlo vyradia z tohto procesu a nehnuteľnosti sa stanú veľmi ťažko predajnými. V našom regióne bolo dôležitým východiskom pre suburbanizáciu (t.j. pre proces výberu bydliska) to, že privatizáciou bytov sa značná časť rodín dostala ku kapitálu (Dövényi-Kovács 1999). Po zmene režimu si mohla väčšina nájomníkov odkúpiť mestské byty, pôvodne vo vlastníctve štátu, za výrazne nižšie ceny ako bola ich trhová cena, pričom ich hodnota sa vplyvom trhu, kde prevažoval dopyt, rýchlo stúpala. Koncom 90-tych rokov výrazne stúpli aj ceny sídliskových bytov, nakoľko chýbala výstavba nových bytov. Tak sa rodiny dostali ku kapitálu, pomocou ktorého si mohli v suburbánnych oblastiach splniť svoj sen o kvalitnejšom bývaní. Keď sa pozeráme na vysťahovanie pracovných miest, v pozadí objavíme tiež procesy spojené s realitným trhom, ale aj iné motivácie. Hlavne vo veľkých mestách zažívajúcich hospodársky rast a taktiež v dôležitých strediskách je nárast cien nehnuteľností výrazný, v dôsledku čoho sa uprednostňujú prevádzky umiestnené v okolí mesta, ku ktorým je často jednoduchší prístup aj z vidieka. Pri premiestňovaní pracovných miest sa stáva čím ďalej tým dôležitejšou tzv. „intenzita plochy”, t.j. množstvo výrobkov na jednotku prenajatej, resp. obstaranej plochy. Takže činnosti, ktoré si vyžadujú väčšiu výrobnú plochu, resp. sú náročné na dopravu, uprednostňujú pri výbere miesta prevádzky suburbánne územia. Vysťahované obyvateľstvo, smery denného dochádzania a ich zvyklosti reštrukturalizujú aj priestorové umiestnenie služieb. Používanie osobných automobilov transformuje smery pohybov, nakoľko zákazníci dávajú prednosť službám, ktoré sú spojené s možnosťou parkovania a majú ich „po ceste”. Tak sa sídlom obchodných centier a iných služieb nutne stávajú uzly dopravných sietí, ktoré sa nachádzajú na predmestiach, resp. v okolí miest. Za preskupením, ktoré zažíva maloobchodný sektor, môžeme nájsť zmenu životného štýlu, ktorý sa spája s autom (vlastnou dopravou) a nie len cenovú konkurenciu veľkých reťazcov. Pre realitných investorov sú lukratívnejšími oblasti, ktoré sa dajú odkúpiť a zároveň rozvíjať, pozemky, na ktorých vedia efektívnejšie vybudovať väčší počet 1 Napr. Hongkong {Wang 2004), kde mestskí obyvatelia realizujú svoje sny o kvalitnom bývaní prechodom cez hranicu do socialistickej Čínskej ľudovej republiky, ale môžeme sledovať aj to, ako si obyvatelia Západnej Európy (dokonca aj Japonska) po odchode do dôchodku kupujú nehnuteľnosti v chudobnejších štátoch nášho kontinentu. Z vlastnej skúsenosti vieme, že anglickí dôchodcovia, ktorí sa usadili v bulharských dedinách, uvádzajú ako hlavnú motiváciu získanie „vlastného pozemku”, čo by si v okolí Londýna nemohli dovoliť. To už nemá nič spoločné s procesom suburbanizácie; ide vysťahovania sa na vidiek v zahraničí (countcrurbanisation), a tento príklad veľmi dobre ilustruje aj silu motivácie, ktorým je získanie „vlastného pozemku”.
