Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Výskyt suburbanizácie a jeho vplyv... 21 zo strednej vrstvy, predmestia s nižším štatútom, ktoré poskytujú domov nižšej strednej vrstve), a po tretie dokonca aj v jednotlivých fázach suburbanizácie môžu mať skupiny „vysťahovalcov” rôzne zloženie. Vyššia stredná trieda sa zúčastňuje tohoto procesu v nižšej miere. Ako zaujímavosť môžeme poznamenať, že napr. v prípade Budapešti sa predmestia prispôsobujú postaveniu susedného mestského obvodu a sú jeho pokračovaním mimo mesta (Izsák 2004). Takže kým predmestia s nižším štatútom sú akýmsi pokračovaním chudobnejších okrajových mestských obvodov, pri obvodoch s vyšším štatútom sa nachádzajú bohatšie predmestia. Môžeme hovoriť aj o typických robotníckych predmestiach, najmä v prípade, keď sa veľký závod presťahuje mimo mesto a sústreďuje svojich zamestnancov vo svojom okolí. Špecifikom rozvoja miest v Maďarsku aj Strednej Európe je proces vysťahovanie chudobnejších vrstiev, najmä začiatkom 90-tych rokov. Po zmene spoločenského režimu mnohí „utiekli“ pred náhlym zvyšovaním režijných nákladov v mestách do okrajových regiónov, v prvom rade do „uzavretých záhrad“ a narobili tým množstvo problémov sebe aj miestnym samosprávam. Na základe našich prieskumov v Győri môžeme konštatovať, že značná časť vysťahovaných obyvateľov pochádza zo sídlisk (až 72% opýtaných v Győri). Výsledkom obdobia socializmu bolo, že z hľadiska sociálneho zloženia bolo obyvateľstvo sídlisk pomerne heterogénne. K homogenizácii sídlisk prispel aj proces suburbanizácie, nakoľko spôsobil odliv tých vrstiev obyvateľstva, ktoré si boli schopné zabezpečiť kvalitnejšie bývanie. 4. Dôvody Presídľovanie firiem a obyvateľov je podmienené v prvom rade zmenami na trhu s nehnuteľnosťami. Motívy vedúce k presídleniu v prípade rezidenčnej suburbanizácie môžeme hodnotiť z viacerých hľadísk. Ak sledujeme základnú teóriu „bohatstva priestoru“, tak v zmysle neoklasicistického prístupu pri rozhodovaní domácností o výbere bydliska zohrávajú dôležitú úlohu dva faktory (Lengyel-Rechnitzer 2004): náklady na dochádzanie do zamestnania (čas, vzdialenosť a spôsob dopravy) a náklady na bývanie (ktoré súvisia s veľkosťou a umiestnením nehnuteľnosti). Podľa behavioralistického prístupu musíme sledovať aj základné postoje a očakávania obyvateľov súvisiace s presídlením a výberom bydliska. Segregácia sa nevyhnutne prejavuje výberom vhodného okolia a prostredníctvom “prestížnej hodnoty” bydliska. V rámci toho môžeme považovať za prirodzený jav určitý druh “posunu nahor”, t.j. snahu získať kvalitnejšie prostredie na bývanie, ktoré je zároveň aj symbolom spoločenského postavenia. Ako dedičstvo socializmu musíme akceptovať skutočnosť, že sídliská postavené v 70-tych a 80-tych rokoch boli zámerne obsadzované rôznorodým obyvateľstvom, čím pôsobili proti segregácii (Cséfalvay 1994). Na sídliskách žil veľký počet takých rodin, ktoré po zabezpečení vhodných podmienok sídliská promptne opustili. Táto segregácia bola odpoveďou voči odcudzeniu sa na sídliskách a tiež reakciou na sociálnu rozmanitosť, ktorá bola vynútená z politických dôvodov. Nedostatok investícií do nehnuteľností v rámci mesta obmedzoval možnosti kvalitatívnej zmeny v rámci bydliska, preto mnohí hľadali vhodné riešenie pre svoje bývanie v okolitých obciach. Dokazujú to aj výskumy v Győri. Dôležitým aspektom je tiež mýtus života na predmestí, ktorý vykresľuje predmestie ako idylické rodinné prostredie. Oproti mestu, ktoré zabezpečuje veľký počet pracovných miest, je predmestia „ženskejším“ priestorom pre rodinný život (Tímár 1999). Tento mýtus sa okrem užšieho kontaktu s prírodou samozrejme vzťahuje aj na potrebu vybudovať si vlastný rodinný dom a vytvoriť vlastný životný priestor (princíp individuálneho: môj dom, môj hrad), ktorá je naozaj veľmi silnou motiváciou.
