Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Výskyt suburbanizácie a jeho vplyv...17

zhoršenie dostupnosti. Teda prejavujú sa tie typické javy, ktoré nastanú v zázemí každého veľkého mesta v prípade, že oblasť prechádza hospodárskym rastom. Tento proces pravdepodobne podporovali aj miestne samosprávy stanovením výhodnej hladiny miestnych daní, vytvorením prevádzok, ale na základe našich predošlých rozhovorov zohrávala dôležitú úlohu pri rozhodovaní o umiestnení prevádzky napr. dostupnosť diaľnice (napr. v prípade obcí Töltéstava a Nyúl). V regióne sa zjavne vytvorili podcentrá zamestnávania. Tak ako každý proces, aj suburbanizácia sa dá rozčleniť a môžeme ju charakterizovať krivkou životnosti (Tímár, 1999). Autor uvádza tri hlavné obdobia: 1) počiatočné obdobie, 2) masová suburbanizácia, 3) obdobie úpadku. Tieto obdobia samozrejme nie sú zákonite charakterizované rovnomernou krivkou, v prípade vhodných podmienok sa môže hociktoré z týchto období začať znovu, resp. sa môže zopakovať. Hlavne v prípade menších miest môže z obyvateľstva „ubudnúť”, ak sa túži/dokáže vysťahovať, resp. zmenou hospodársko-spoločenských podmienok sa môžu do procesu migrácie zapojiť, resp. môžu z neho vypadnúť ďalšie vrstvy. V počiatočnom období je rýchly nárast počtu obyvateľov a silné osídľovanie citeľné len v niekoľkých obciach a mestách. Je typické, že v tomto období budujú prisťahovalci rodinné domy vo vlastnej réžii, prípadne kupujú staršie nehnuteľnosti. V období masovej suburbanizácie sa objavujú už aj väčší investori, vytvárajú sa nové sídliská a radová zástavba, resp. budovanie obytných domov sa stáva čoraz častejším, tým pádom rýchlo narastá počet prisťahovalcov a hustota obyvateľstva. Toto je obdobie, keď sa „dedina” zásadne zmení na obec s mestským charakterom. V uplynulých rokoch sa trh s nehnuteľnosťami zásadne zmenil. V aglomerácii je popri výstavbe rodinných domov čoraz viac viditeľná prítomnosť investormi budovaných veľkých obytných domov, v ktorých môžeme nájsť v niektorých prípadoch aj viac ako 100 bytových jednotiek. Tento jav sledujeme najmä v budapeštianskej aglomerácii, ale vyskytuje sa aj v okolí Gyôru. Vysvetlením je, že pri raste cien pozemkov a nehnuteľností je v súčasnosti výhodnejšie na stavebnom pozemku vybudovať viac obytných jednotiek. Dôležitým aspektom je aj to, že sa vrstva, ktorá je schopná, resp. ktorá má záujem stavať rodinné domy, postupne vytráca, a do popredia sa dostávajú tí, ktorí pri presídlení buď nemajú peniaze na rodinný dom, alebo nemajú záujem starať sa o pozemok či záhradu. Táto perióda sa v iných európskych štátoch objavila už dávnejšie (Herfert 2001). Výsledkom je zároveň to, že rastie hustota obyvateľstva v oblastiach aglomerácie a je čoraz jasnejšie, že nutnosť emigrácie rodín z mesta na vidiek je podmienená v prvom rade hospodárskymi podmienkami. Dôležité ponaučenie vyplývajúce z tohto rozdelenia je, že suburbanizácia nie je nepretržitý proces. Podobne ako je to aj v iných prípadoch rozvoja miest, aj tento proces môže mať obdobia úpadku, kedy môžu nastať spätné procesy. V prípade Budapešti došlo v zázemí aglomerácie v mnohých prípadoch k poklesu intenzity migrácie v obciach a mestách, ktoré boli predtým favorizované, a niekde sa začal dokonca aj pokles obyvateľstva (,Schuchmann 2008) To platí najmä pre odľahlé, ťažko dostupné suburbánne zóny.

3. Charakteristické vlastnosti predmestí (suburbií)

3.1. Predmestie (suburbia)

Najdôležitejším dôsledkom vysťahovania saje, že vznikajú predmestia (tzv. suburbie), ktoré sa svojim fyzickým vzhľadom, vnútornými vzťahmi, zložením obyvateľstva a zvykmi výrazne odlišujú od typického dedinského prostredia. Podľa štatútu to môžu byť obce alebo mestá, ktorých veľkosť sa líši v závislosti od počtu obyvateľov, a to od niekoľko tisíc až po niekoľko desaťtisíc obyvateľov v zázemí veľkých miest (napr. počet obyvateľov v obci Érd v budapeštianskej aglomerácii dosiahol k dnešnému dňu 70 tis.). Veľkosť vytvorených suburbií závisí