Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
16 Tamás Hardi počtu obyvateľov a pracovných príležitostí vyrovnaný. Spomedzi nich je v meste Érd nárast obidvoch ukazovateľov veľmi silný, ale napr. v porovnaní s obcou Budaörs sa posilňuje v prvom rade jeho obytná funkcia. Ich vývoj a pomery sú podobné s priemerom v aglomerácii, len dynamika týchto ukazovateľov je silnejšia, počet presídlených obyvateľov a pracovných miestje vyšší. Môžeme teda pozorovať klasický, typický suburbánny vývoj, ktorý má však nadpriemernú dynamiku. K priemeru sa najviac približujú obce Gödöllő a Gyömrő, kde môžeme pozorovať prirodzený nárast počtu pracovných miest a popritom aj nárast počtu obyvateľov. Z nákresu ďalej vyplýva poznatok, že v západnej a severozápadnej časti budapeštianskej aglomerácie môžeme pozorovať v prvom rade post-suburbánnu premenu. Z pomedzi piatich samostatných obcí (Dunaharaszti, Budakeszi, Pilisvörösvár, Piliscsaba a Budaörs) Dunaharaszti vďačí za svoj rozvoj v prvom rade priemyselným parkom, kým v prípade ďalších štyroch obcí, ktoré sa nachádzajú v horskej oblasti je jednoznačné, že pracovné príležitosti sa vytvárajú vysunutím pracovísk v sektore služieb a tiež pracovísk „štvrtého” sektora (vysoké školstvo, výskum). Toto zistenie platí v prípade obce Piliscsaba, kde vysokoškolské vzdelávanie prispelo aj k zvýšeniu počtu obyvateľov. Plány rozvoja Zsámbéckej kotliny, ktoré majú za cieľ zvyšovanie kapacity K+F, zapadajú do tejto predstavy napriek tomu, že sa aktuálne plány práve vynechali z programu. Aj v prípade vidieckych miest narastá zamestnávateľská funkcia suburbánnej oblasti. Na príklade mesta Győr môžeme sledovať, že presídlené firmy čoraz viac uprednostňujú aglomerácie. V rámci výskumu hospodárskej sily aglomerácie Gyôru sme porovnávali vývoj počtu aktívnych firiem zamestnávajúcich viac ako 10 osôb v rokoch 1999 a 2007. Tabuľka č. 1: Rozdelenie firiem podľa počtu zamestnancov v rokoch 1999 a 2007 Veľkosť firmy 10-19 zamestnancov 20-49 zamestnancov 50-249 zamestnancov 250-499 zamestnancov Nad 500 zamestnancov Spolu Rok 1999 2007 1999 2007 1999 2007 1999 2007 1999 2007 1999 2007 ks ks ks ks ks ks ks ks ks ks ks ks Štát 1565218461 9034 9982 5371 5088 613 512 480 41231150 34455 Región 1551 1656 878 884 583 535 79 54 60 56 3151 3185 Kraj 745 821 397 413 270 261 40 26 24 30 1476 1551 Aglomerácia 371 412 194 203 130 132 19 13 17 17 731 777 Aglomerácia bez Gyôru 72 88 28 46 21 19 1 3 1 1 123 157 Győr 299 324 166 157 109 113 18 10 16 16 608 620 Zdroj: Vlastné výpočty na základe údajov Štatistického úradu. „ Z výsledku porovnania je zrejmé, že prebieha mierna koncentrácia v rámci regiónu. Podiel regiónu na celoštátnych údajoch v danom období klesol, avšak hospodárska sila aglomerácie Gyôru v rámci Župy Győr-Moson-Sopron v danom regióne stúpla. V rámci aglomerácie však nastala mierna dekoncentrácia: podiel Gyôru sa mierne znížil, zatiaľ čo podiel aglomerácie na celkovom počte firiem sa zvýšil. Nárast počtu firiem v danom období bol najrýchlejší spomedzi skúmaných jednotiek práve v aglomerácii (27,6%), kým celoštátne to bolo 10,6%, v regióne 1,1%, v župe 5,1% a v Győri 2,0%. Je teda zrejmé, že v prvom desaťročí 21. storočia sa začal proces hospodárskej suburbanizácie. Pokles podielu Gyôru teda neznamená pokles atraktivity mesta, veď jeho nárast aj tak presahuje regionálny priemer, ale znamená „nasýtenie” mesta, t.j. pokles počtu prístupných prevádzok, nárast cien nájomného,
