Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
4 István Gergely Szűts krátko- a strednodobé vplyvy nútenej migrácie po Trianonskej zmluve na príklade vybranej lokality a vybranej skupiny prameňov. Na to sme si vybrali také životné príbehy utečencov, z ktorých aspoň čiastočne možno vydedukovať pravdepodobné procesy individuálnej integrácie. Aj keď je osud každého utečenca jedinečný, odkryté časti životných ciest možno poslúžia ako model pri neskoršom komplexnom výskume utečeneckej otázky. Za výskumnú lokalitu sme si zvolili Miškovec, ako dôležitú tranzitnú stanicu utečencov po r. 1918, prameňom boli zápisnice o žiadostiach optantov z r. 1921 a 1922.4 Analýzu denníkov obsahujúcich detailné údaje o 784 optantoch,5 čiže osobách, ktoré požiadali o občianstvo, sme už vykonali v skoršej štúdii. Preto sa teraz sústredíme predovšetkým na tých utečencov z územia Slovenska, ktorí sa usadili v Miškovci a u ktorých sa podarilo zrekonštruovať aspoň niektoré časti ich integračných procesov.6 Chceli sme, aby sa popri zástupcoch elity, uvádzaných v životopisných encyklopédiách, ktorých v mieste nového pôsobiska už čakalo adekvátne pracovné miesto, spoznali aj všedné dni obyčajných ľudí, príbehy ktorých môžu ilustrovať jedinečné i všeobecné charakteristiky integrácie. Treba hneď dodať, že neúspešné pokusy jednotlivcov o integráciu, najmä ak išlo o zamestnancov verejnej správy, nie sú v úradných dokumentoch zreteľné; v dôsledku deklasovania tieto osoby „zmizli“ z byrokratického aparátu štátu, alebo sa dostali na menej významný stupeň. Identifikáciu utečencov sťažuje aj skutočnosť, že ako štátni zamestnanci buď dobrovoľne, alebo na príkaz ústredných orgánov často menili svoje pôsobisko i funkčné zaradenie. Ak sú ich osobné spisy neúplné, ťažko sa rekonštruujú ich životné príbehy. Platí to zvlášť pre roky 1918 až 1923, keď si desaťtisíce úradníkov, ktorí stratili prácu i celú existenciu, hľadali miesto v štátnom aparáte štátu zmenšenom o takmer dve tretiny. Tieto osoby, ktoré predtým možno ani nevlastnili nehnuteľnosť a prišli iba s časťou svojho hnuteľného majetku, aby v novom prostredí zapustili korene, potrebovali si najprv ako-tak zabezpečiť živobytie. Preto nasledovali časté preloženia a sťahovanie v dôsledku čoho sa časť utečencov jednoducho nenachádza v súpisoch osôb a adries z prvej polovice 20. rokov. Za týchto okolností je rozumnejšie sústrediť sa na obdobie druhej polovice desaťročia, keď veľké sťahovanie pracovnej sily už výrazne upadlo, a tak je identifikácia utečencov so zabezpečeným živobytím v rámci danej lokality jednoduchšia. V integračných procesoch jednotlivcov zohrávalo dôležitú úlohu vedomie spoločného pôvodu, preto boli z tohto hľadiska významné napr. spoločenstvá organizované a fungujúce na báze lokálnej identity. Je známe, že už pred vynesením trianonského verdiktu sa založilo viacero organizácií nielen na národnej, ale aj na miestnej úrovni. Ich 4. BorsoďAbaúj Zemplén Megye Levéltára (BAZ MLt.) IV.-1916. 8. Miskolc Város Népmozgalmi Nyilvántartó Hivatalának iratai. Optálási jegyzőkönyvek 1921-1922. 5. O práve optovať, čiže vybrať si štátne občianstvo, hovorí Trianonská mierová zmluva v článkoch 61 až 66. Podľa príslušných ustanovení zmluvy osoby, ktoré mali domovské právo na území, ktoré bolo súčasťou bývalého Rakúsko-Uhorska, a ocitli sa na území nástupníckych štátov, stratili maďarské štátne občianstvo. Zmluva však poskytovala takýmto osobám starším ako 18 rokov možnosť optovať pre štátne občianstvo štátu, v ktorom mali predtým domovské právo, a to do roka od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Preto uplatniť právo optovať a opustiť územie nástupníckeho štátu bolo treba vykonať do roka alebo do polroka, v závislosti od štátu, od 26. júla 1921, keď bola mierová zmluva prijatá. 6. Szűts, István Gergely: A miskolci optánsok társadalomszerkezeti vizsgálata. In Czetz, Balázs - Kunt, Gergely (eds.): A Jelenkortörténet útjai 2. Politika és mindennapok. Miskolc 2007, s. 143 - 164.
