Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

26 Annabella Geese

ho oblečenia. V procese odklonu od tradičného oblečenia hrá aktívnu rolu aj farár. Ženy mu zazlievajú, že miesto reverendy si do spovednice oblieka všedný odev, čo považujú za nepatričné. Na druhej strane sa farár a mladí ľudia domnievajú, že modliť sa dá kdekoľvek, v akomkoľvek oblečení a dokonca v akomkoľvek jazyku, preto pre nich tradičný poriadok obliekania, nimi považovaný za „parádenie“, nemá žiadny význam.

Rozdielny prístup naznačuje a ešte viac umocňuje aj zasadací poriadok v kostole: staršie ženy (ktoré tvoria väčšinu pravidelných návštevníkov bohoslužieb) si sadajú do dvoch zadných lavíc na oboch stranách, ako to diktuje tradícia: vpredu majú sedieť mladí, vzadu starí. Takto by väčšia časť kostola počas bežných nedieľ či vo všedné dni zívala prázdnotou... Za posledných 20 rokov lavice vpredu obsadzujú učitelia náboženstva, ktorí k sebe posadia aj deti. Rozdielny prístup k priestoru kostola takto naznačujú prázdne rady medzi prvými a zadnými lavicami - dve skupiny nábožných ľudí praktizujú svoju vieru v rovnakom priestore, napriek tomu sa cítia byť v rôznych priestoroch.

1. fotografia V dvoch priestoroch (snímka autorky)

Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že súčasný religiózny život Barce je zložitý fenomén. Jeho tvorca, „dedinské spoločenstvo“, pozostáva aspoň z troch skupín, ktoré svoje náboženstvo, svoju vieru prežívajú a praktizujú rozdielne. Rómovia odjakživa praktizovali katolíctvo podľa vlastných pravidiel, síce sa mu prispôsobovali, ale považovali a považujú ho za nevyhnutné iba pri veľkých životných udalostiach. Tento ich vzťah k náboženstvu pretrval dodnes a až na zopár prípadov neovplyvňuje ho ani účasť detí na náboženskej výchove. Generácie sedliakov narodených po roku 1940 sú veria-