Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Diskusia
190 Csaba Zahorán Keď Holecovo konštatovanie o „nehistorickom »bodovom« prístupe“, ktorý dominuje maďarskej interpretácii „jednotlivých traumatizujúcich udalostí“26 preskúmame v kontexte Trianonu, vidíme, že autor nielenže až príliš zovšeobecňuje, ale navyše sa aj mýli. Totiž tak ako kritický smer, aj smer zameraný na maďarské krivdy umiestňuje „národné traumy“ do určitých časových a priestorových súvislostí. Pravda, robia to oba smery s inými naratívmi. Historici kritickej školy, ktorí sa venujú rozpadu Uhorska, spravidla popisujú procesy budovania národov a štátov v strednej a východnej Európe a ich aktérov (vrátane tých slovenských, rumunských atď.), pričom Trianon predstavujú ako jednu zo staníc týchto procesov (pozri napr. spomenuté čísla časopisov História a Rubicon, resp. práce a univerzitné kurzy vyššie uvedených autorov). Ale ani zástancovia druhého smeru nezabúdajú na kontext. Pravda, konštruujú ho so silným dôrazom na „maďarské hľadisko“. Národnostnú politiku dualizmu hodnotia ako príliš liberálnu, no optika krivdy môže ľahko prejsť až do obskúrnych konšpiračných teórií, podľa ktorých sú za krachom Uhorska intrigy a machinácie slobodomurárskych, židovských, protinárodných, protimaďarských či iných kruhov a osôb.27 Kritika Romana Holeca obstojíteda len v niektorých prípadoch. Napríklad vtedy, keď niektorí z maďarských autorov pri predstavovaní menšinovej politiky nástupníckych štátov po r. 1920 nepoukazujú na to, že po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v Československu, v Rumunsku a v juhoslovanskom štáte, ale dokonca aj v Maďarsku dialo v podstate to isté, čo v Uhorsku v dobách dualizmu, samozrejme s menšími či väčšími odchýlkami. (Líšili sa najmä prostriedky a metódy, ale nie základný cieľ: vybudovanie národného štátu.) Je poučné, ale pre národný prístup a prístup zameriavajúci sa na krivdy charakteristické, že kým na slovenskej strane sa ustavične venuje väčšia pozornosť okolnostiam a udalostiam, ktoré predchádzali Trianon, na maďarskej strane sa sústreďuje najmä na následky mierovej zmluvy. Pritom jedno je neoddeliteľné od druhého a práve zložitosť problematiky si vyžaduje odborne fundovaný, komplexný a diferencovaný prístup. To sa autorom článkov v Nagy Magyarország či Trianoni Szemle vo viacerých prípadoch skutočne nepodarilo, čo nemôže ospravedlniť ani okolnosť, že rovnaké nedostatky sa často dajú vytknúť aj slovenským (alebo napr. aj rumunským) historikom. 26. Holec, Roman: c. d. s. 296. 27. Holec vytýka maďarskej historiografii selektívnosť a nedostatok sebareflexie nielen v kontexte Trianonu, ale spomína aj holokaust, maďarskú národnostnú politiku po Trianoné či vysídlenia po 2. svetovej vojne. No to, že jeho kritika vzťahujúca sa na celok maďarskej historiografie je príliš zjednodušujúca, dokazuje bohatá odborná literatúra, prehľad ktorej pre nedostatok priestoru tu nie je možný. Uvediem aspoň ako príklad niekoľko výborných článkov. V súvislosti s maďarskou národnostnou politikou pozri napr. články v časopise Lime s (2006 č. 2 a 2010 č. 2); v súvislosti s holokaustom pozri časopis História (2004, č. 2- 3); o aktivite maďarských okupačných jednotiek v Sovietskom zväze pozri článok Krisztiána Ungváryho (Rubicon 2005, č. 1); o vysídlení Nemcov po druhej svetovej vojne pozri viacero článkov v Rubicone č. 1- 2 z r. 2007. Ale ani vojvodinské masakre nepatria medzi tabuizované témy. Vďaka aj Holecom spomínaného románu Tibora Cseresa Chladné dni (Hideg napok) - a hlavne vďaka filmu vzniknutému na základe knihy - sú tieto udalosti v spoločenskom povedomí už od šesťdesiatych rokov, ale spomínajú sa aj v univerzitných a stredoškolských učebniciach, rovnako aj v širšej verejnosti určenej Kronike Maďarov (A magyarok krónikája), ktorú editoval Ferenc Glatz. Posledne spomínanú tému v širšom kontexte rozoberá aj Enikő A. Sajti vo svojej knihe Impériumváltások, revízió, kisebbség - Magyarok a Délvidéken 1918- 1947. Budapest : Napvilág Kiadó, 2004, aj v prednáške na „Univerzite vševedúcnosti“ (Mindentudás egyeteme) s názvom Délvidék: szerbek és magyarok a XX. században. Szeged, 7. 3. 2007. Dostupné na internete: http://www3.u-szeged.hu/object.e7e69c56-2545-44d5-9226-79883d0al981.ivy.
