Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Diskusia
Fenomén Trianonu v bratislavskom zrkadle 191 Lenže v súvislosti s časopisom Nagy Magyarország používa Roman Holec ešte silnejšie výrazy, keď piše rovno o oživení nacionalizmu z dôb dualizmu, resp. o oživení medzivojnového iredentizmu. Úroveň Holecom dôkladne preskúmaných čísel Nagy Magyarországa je nepochybne dosť kolísavá, popri kvalitných článkoch sa v ňom často objavujú aj slabšie, či z odborného hľadiska len ťažko kvalifikovateľné štúdie. Viaceré z jeho kritických poznámok sú oprávnené: v časopise je citeľný maďarocentrický prístup, hľadanie vinníka, démonizovanie „druhého“, zamotávanie sa do konšpiračných teórií atď. Ale nálepkovanie autorov ako iredentistov už nie je celkom oprávnené. Napriek tomu, že medzi článkami publikovanými v Nagy Magyarország (či Trianoni Szemle) sa nájdu aj také, ktoré by sa naozaj hodili do medzivojnového diskurzu, s jednoznačne revizionistickými vyhláseniami sa dá v nich stretnúť len málokedy (napríklad v rozhovore s Ernőm Raffaym28). V ostatných prípadoch vidí Holec iredentu len vďaka akejsi „špeciálnej citlivosti“ na maďarský nacionalizmus. Mimochodom, s touto citlivosťou (miestami až precitlivenosťou) sa u našich susedov môžeme stretnúť často, čo dobre ilustruje, že Trianon má traumatizujúci vplyv na zmýšľanie nielen maďarskej, ale aj slovenskej (rumunskej a inej) verejnosti. Od čias rozpadu Uhorska totiž naši susedia bojujú proti každej zdanlivej alebo reálnej revizionistickej snahe z maďarskej strany s rovnakou horlivosťou, akou maďarské vlády bojovali v časoch dualizmu so skutočnými alebo fiktívnymi panslavistickými a dáko-románskymi (rumunskými) hrozbami. V týchto paranoidných pohľadoch je spoločné to, že ich nositelia často vidia iredentizmus aj tam, kde ide iba o rozhodnejšie vystupovanie za oprávnené národné (alebo menšinové) záujmy. Nostalgia za Uhorskom, neustále rozpitvávanie a zdôrazňovanie traumy a krívd Maďarov sa nám môže zdať nudné, ale diviť sa tomu, pohoršovať sa nad tým a nazývať to iredentizmom je nezmyselné a nie je ani príliš elegantné. Predsa nejeden z dôsledkov Trianonu prežíva a je dodnes aktuálny. Mierová zmluva zasadila tvrdú ranu nielen maďarskej národnej idei a ilúziám(?) vzkriesenia niekdajšieho veľmocenského postavenia Uhorska,29 spôsobujúc tým nestráviteľný šok vtedajšej politickej a kultúrnej elite aj širokej verejnosti, ale bola nespravodlivá a surová aj z hľadiska aplikácie etnického princípu.30 Emócie sú ďalej živené rapsodický sa meniacou situáciou maďarských komunít, ktoré sa ocitli v susedných štátoch, postavenie ktorých sa mení od úplného bezprávia po demokratické vzťahy.31 Zatiaľ čo dôsledky maďarskej národnostnej politiky boli nástupníckymi štátmi od roku 1920 úspešne „napravené", maďarské spoločenstvá za hranicami Maďarska sa neustále zmenšujú, v dlhodobom horizonte sa pred nami zjavuje pochmúrna perspektíva ich úplného zániku.32 Nech sa teda Romanu 28. Harmadik Trianon előtt... Nagy Magyarország 2009, roč. 1, č. 1, s. 52 - 57. 29. V tejto súvislosti pozri Romsics, Ignác: A magyar birodalmi gondolat. In Romsics, Ignác: Múltról a mának. Tanulmányok és esszék a magyar történelemről. Budapest : Osiris, 2004, s. 121 - 158. 30. A je tomu tak aj v prípade keď nevychádzame z údajov z posledného sčítania obyvateľov v Uhorsku (v roku 1910), ale z medzivojnových štatistík nástupníckych štátov. K pochopeniu strát, prítomných v kolektívnej identite Maďarov, je potrebné brať do úvahy aj rozsah odčlenených území, počet tam žijúcich Maďarov a ich ďalší osud vo všetkých susedských štátoch Maďarska - teda v Československu, Rumunsku, v Juhoslávii a v Rakúsku. 31. Výborné zhrnutie príbehu maďarských spoločenstiev na územiach nástupníckych štátov podáva Bárdi, Nándor - Fedinec, Csilla - Szarka, László (eds.): Minority Hungarian Communities in the Twentieth Century. New York : Columbia University Press, 2011. (East-European Monographs, 774.), 859 p. 32. V súvislosti s trianonskou traumou stručne pozri Kollai, István: Psychológia mierovej zmluvy a Kollai, István: Revízia revízie. In Kollai, István (ed.): Rozštiepená minulosí. Kapitoly z histórie Slovákov a Maďarov. Budapest : Nadácia Terra Recognita, 2008. s. 127 - 140. a 156 - 167.
