Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Diskusia

Fenomén Trianonu v bratislavskom zrkadle 189

bej obrany hlavného prúdu.22 Ak odpovede budú naďalej chýbať, bude sa prehlbovať priepasť medzi odborným diskurzom a diskurzom menej (alebo vôbec nie) odborným, až kým sa od seba úplne neodtrhnú. A nakoľko jednoduchšie a ľúbeznejšie interpretácie histórie sú vo verejnom diskurze zároveň aj populárnejšie, môžu sa pomaly stať určujúcimi, môžu zatlačiť kritický prístup za múry vedeckých dielní.

Podľa môjho názoru je Holecova kritika na niektorých miestach jednostranná, aj preto bolo potrebné aspoň načrtnúť vývoj trianonského diskurzu v Maďarsku. Holec jednak nedostatočne rozlišuje medzi vyššie uvedenými prístupmi, jednak jeho analýza vytvára falošný dojem, že s problematikou Trianonu sa až na Ignáca Romsicsa, Balázsa Ablonczyho a Miklósa Zeidlera zaoberajú vlastne iba zástupcovia smeru zameraného na maďarské krivdy. V skutočnosti popri prácach Holecom spomenutých autorov aj časopisy História a Rubicon venovali nejeden súbor článkov alebo celé tematické číslo tejto problematike. Napríklad dvojčíslo 6-7/2008 Histórie bolo venované vzniku maďarských menšín v okolitých krajinách, v čísle 9/2008 sa písalo o astrovej revolúcii, zatiaľ čo v dvojčísle 5-6/2009 boli publikované články o udalostiach roku 1918. Ústrednou témou čísla 8-9/2001 Rubiconu bol „Trianon - národ, národnosť, štát“, a Trianonom sa zaoberalo aj č. 6/2005 Rubiconu (toto číslo vyšlo znovu ako osobitná príloha č. 1/2010). Takisto v roku 2010 (pravdepodobne až po napísaní Holecovho článku) vyšiel Rubicon č. 4-5/2010 o Trianoné a Maďarsku 20. rokov, a zaujímavé pohľady ponúka aj Mozgó Világ v č. 7/2010. Okrem toho časopis História vydávaný Historickým ústavom Maďarskej akadémie vied pravidelne uverejňuje články o „spoločných záležitostiach“ od slovenských, rumunských aj rakúskych historikov, napríklad popri spomínanom č. 5-6/2009 aj v č. 4-5/2008. Intenzita dialógu by sa dala samozrejme ďalej zvyšovať; v tomto smere bude snáď prospešná práca maďarsko-srbskej zmiešanej komisie, založenej na jeseň r. 2010, ktorá má za úlohu skúmať ukrutnosti spáchané počas druhej svetovej vojny.23 Mohli by sme spomenúť aj pre širšiu verejnosť neveľmi známu, zato nie menej dôležitú publikáciu Egyezzünk ki a múlttal (Vyrovnajme sa s minulosťou), tá sa totiž zaoberá vyslovene tým, ako učiť tieto sporné otázky na školách.24 A keď už autor pripomenul film Najodvážnejšie mesto, stálo by za to spomenúť aj film Istvána Szakálya Trianonský syndróm (A Trianonszindróma), v ktorom vystupujú aj viacerí zahraniční historici.25

22. Ako jednu z mála pozitívnych výnimiek môžeme uviesť diskusiu Balázsa Ablonczyho (pozri, poznámku č.

12.). Pozri č. 2 Rubiconu z roku 2010, najmä článok László Szarku s názvom A kiátkozott Károlyi - Olvasatok, álomfejtések és vádak. Dostupné na inernete: http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/ a_kiatkozott_karolyi_olvasatok_alomfejtesek_es_vadak/. Ďalej pozri rozhovor Gábora Czeneho s Lászlóm Kársaim: Ülj le, fiam, egyes! Népszabadság, 19. februára 2011. Hétvége 12. Dostupné na internete: http://www.nol.hu/belfold/20110219-ulj_le_fiam_egyes/

23. Halász, Gyula: A megbékélés labirintusa. Dostupné na internete: http://mta.hu/sajtoszemle/a-megbekeles-labirintusa-126055/

24. László, Lőrinc: Egyezzünk ki a múlttal! Műhelybeszélgetések, történelmi mítoszokról, tévhitekről. Budapest : Történelemtanárok Egylete, 2010. Pozri najmä s. 7 - 5.; 181 - 189; 202 - 207. Dostupné na internete: http://www.tte.hu/toertenelemtanitas/egyezzuenk-ki-a-multtal/6972-egyezzuenk-ki-am u I tta l-a-koenyv-ta rta I o mjegyzeke

25. A Trianon-szindróma. Scenára réžia István Szakály. MTVZrt. - TITÁNIA-MASTER PRO Kft., 2008. Pravda, „československé“ hľadisko tu reprezentovala iba česká historička Eva Irmanová. Tento film mal mimochodom neporovnateľne menší ohlas než film režiséra Gábora Koltayho z roku 2004 Trianon a jeho seriál z rovnakého roku Velünk élő Trianon. (Réžia: Gábor Koltay. Korona Film, 2004.). Koltayho film - inak typický produkt „národného“ smeru zamerajúceho sa na maďarské krivdy - mal jednoducho oveľa lepší „marketing“, a jeho tvorcovia šikovne využili škandály, ktoré sprevádzali premiéru filmu v Maďarsku a v Rumunsku.