Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Maďarská diplomacia a maďarská menšina 177 ho kníhkupectva a zabezpečilo jeho zariadenie. Požiadavka Košičanov bola pražským vyslancom Jánosom Boldoczkim s vyjadrením podpory postúpená maďarskému Ministerstvu zahraničných vecí, odkiaľ však 6. februára 1952 dostal odpoveď, podľa ktorej sa majú Košičania so svojou žiadosťou obrátiť na Vydavateľstvo Pravda78. Poznajúc pozadie, asi nie je prekvapujúce, že sa maďarské kníhkupectvo v Košiciach podarilo otvoriť až po uplynutí dvoch rokov, v auguste roku 195379. Sčítanie obyvateľstva v roku 1950 Pre maďarskú menšinu bolo rozhodujúcou udalosťou roku 1950 sčítanie obyvateľstva realizované ideovo dňa 1. marca80. Sčítanie obyvateľstva malo dať odpoveď na otázku, koľko Maďarov žije na území republiky po výmene obyvateľstva, po ich odsune do Čiech a po reslovakizácii, resp. koľkí Maďari sa odvážia prihlásiť k maďarskej národnosti aj po viacročnom prenasledovaní. Bratislavský konzul József Vándor už v hlásení z 15. marca 1949 citoval Gyulu Lőrincza, šéfredaktora Új Szó, ktorý sa pred konzulom v súvislosti so sčítaním obyvateľstva vyjadril, že „bude horšie ako aklamačné voľby“, lebo zastrašení maďarskí obyvatelia nebudú mať odvahu na sčľtacom hárku, obsahujúcom ich mená, hlásiť sa za Maďarov, keď aj bez toho je na nich vyvíjaný veľký tlak81. Uznesenie Predsedníctva ÚV KSS zo 6. januára 1950 v jednom bode vyjadruje, že je pred sčítaním ľudu nutné zabrániť akejkoľvek šovinistickej agitácii a nátlaku, ale výsledky sčítania napriek tomu hovoria o tom, že obavy sformulované Lőrinczom boli opodstatnené. Sčítanie obyvateľstva našlo na Slovensku dosiaľ najmenší počet Maďarov: počet ľudí, ktorí sa hlásili k maďarskej národnosti z počtu 592 337 v roku 1930 klesol na 354 532 a ich percentuálny podiel na celkovom počte obyvateľov Slovenska zo 17,8 % na 10,3 %. V hláseniach konzula Vándora sa otázka sčítania obyvateľstva dostala na pretras v rozhovoroch s poľským generálnym konzulom Franciszekom Pietrowskim, ktoré viedli pár dní pred sčítaním obyvateľstva. Pietrowski prejavil živý záujem o názor konzula na sčítanie obyvateľstva, na prípadné ovplyvňovanie reslovakizantov a vyjadril presvedčenie, že podľa neho chcú počet Maďarov znížiť. Spýtal sa aj na to, či konzul učinil nejaké kroky, aby zabránil prípadnému ovplyvňovaniu. Vándor vo svojej odpovedi rozviedol, že hoci formálne neurobili opatrenia zamerané na zníženie počtu osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti, podľa neho budú také „šovinistické živly“, ktoré budú v tomto smere pracovať a z oportunizmu sa mnohí reslovakizanti prihlásia k slovenskej národnosti. Tomuto však zabrániť - „nakoľko ide o slovenskú internú záležitosť - na jednej strane nie je v jeho kompetencii a na strane druhej na to nemá ani možnosť82. Po tom, ako si maďarské Ministerstvo zahraničných vecí žiadalo „výstižnú a podrobnú“ správu zo sčítania obyvateľstva, konzul Vándor - samozrejme, ešte bez znalos-78. MOL, PN-TÜK, k. 47, 830/biz.-1951. Magyar Könyvesbolt felállítása Kassán. 79. Új Szó 26. augusta 1953, s. 2. 80. Na sčítanie obyvateľstva v roku 1950 a jeho historické súvislosti viď Gabzdilová 2011. 81. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 25, 55/1949. Beszélgetés Lőrincz Gyulával, az Új Szó főszerkesztőjével. 82. MOL, PF-TÜK, k. 1, 16/szig.biz.-1950-2. Beszélgetés Pietrowski lengyel főkonzullal.
