Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
178 Árpád Popély ti konkrétnych výsledkov - sa k otázke vrátil 17. marca 1950. Podľa jeho slov „voči oficiálnym inštrukciám nemožno mať námietky, ale pri realizácii (...) došlo k mnohým zneužitiam, hlavne v záujme ovplyvňovania reslovakizantov“. Sčľtací komisári reslovakizantov zastrašovali medziiným odňatím starobného dôchodku či československého štátneho občianstva s odôvodnením, že k štátnemu občianstvu a k všetkým výhodám, ktoré s tým súvisia, sa dostali vďaka reslovakizácii, ale stalo sa aj viacero takých prípadov, keď odvolávajúc sa na reslovakizáciu svojvoľne prehodnotili deklarovanú maďarskú národnosť. „Niet pochýb - ukončuje konzul svoju správu - že značná časť reslovakizantov sa zapísala ako Slovák (.,.)83.“ O ďalších hláseniach podrobnejšie sa zaoberajúcich sčítaním obyvateľstva nemáme vedomosti, k tejto otázke sa následne vrátili už iba súhrnné hlásenia oboch maďarských zastupiteľských úradov za mesiac marec. Pražský vyslanec Ágoston Szkladán poukázal na to, že hoci väčšina reslovakizantov sa neopovážila priznať k maďarskej národnosti a boli aj takí, ktorí sa prihlásili k „reslovakizovanej národnosti“, počet Maďarov bude pravdepodobne vyšší, než bolo skôr oficiálne uznané, teda aj medzi reslovakizantmi sa našli takí, ktorí pri sčítaní obyvateľstva označili maďarskú národnosť84. Súhrnná správa konzula Vándora vyzdvihovala, že podľa pokynov daných sčítacím komisárom mohli reslovakizanti slobodne označiť svoju národnosť, avšak neboli s tým oboznámení ani z tlače, ani z rozhlasu. Podľa jeho vedomostí sa na východnom Slovensku k maďarskej národnosti prihlásil len zlomok reslovakizantov, naproti tomu na západe, hlavne na Žitnom ostrove, sa ich značná časť hlásila k maďarskej národnosti85 Medzi archívnymi spismi bratislavského generálneho konzulátu sa nachádza viacero záznamov z marca a apríla roku 1950 týkajúcich sa nátlakov na maďarské obyvateľstvo pri sčítaní ľudu86, k otázke sa však už nevrátil ani generálny konzulát, ani pražské vyslanectvo a niet stopy ani po tom, že by boli z maďarskej strany akoukoľvek formou vzniesli československej strane námietky voči sčítaniu obyvateľstva. Otázka prevzatia komárňanských sôch a opätovného postavenia sochy Sándora Petôfiho v Bratislave Otázka prípadného prevzatia komárňanských sôch, ktoré boli odstránené ešte v rokoch 1945 - 1946, sa objavila zo strany maďarskej diplomacie na jar roku 1948, no neskôr vzhľadom na zmenu politickej klímy práve maďarská strana ustupovala a odmietla ich prevoz do Maďarska. Myšlienku nadhodil Kálmán Berecz, maďarský splnomocnenec v Bratislave, pred povereníkom vnútra Danielom Okálim 13. mája 1948, nakoľko sa dozvedel, že sochy Móra Jókaiho, generála Gyôrgya Klapku a biskupa Józsefa Királya chcú previezť do Bratislavy s cieľom, aby ich roztavili. Vo veci poslal Okáli okamžite telegram Okresnej správnej komisii v Komárne, od ktorej dostal odpoveď, podľa ktorej, ak 83. MOL, PF-TÜK, k. 1, 19/szig.biz.-1950-2. Beszélgetés Pietrowski lengyel főkonzullal. 84. MOL, PN-TÜK, k. 38, 255/biz.-1950. Március havi politikai összefoglaló jelentés. 85. MOL, PF-TÜK, k. 22, 166/biz-1950-2. Összefoglaló politikai jelentés az 1950. január, február és március hónapokról. 86. MÓL, PF-TÜK, k. 40, 91/1945-50. Népszámlálás.
