Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
176 Árpád Popély kupectiev. Myšlienka sa zrodila na pražskom vyslanectve ešte vo februári roku 1949 s tým, že v pražskom maďarskom kníhkupectve - podobne ako v kníhkupectvách Sovietskeho zväzu, ľudových demokracií či západných štátov - by mohla fungovať aj informačná kancelária. Podľa hlásenia vyslanca Bolgára z 11. februára 1949 by sa československá vláda požiadavke „sotva mohla vyhnúť“, nakoľko by sa to považovalo za nepriateľské správanie. Povolenie by zbúralo československý kultúrnopolitický monopol, nakoľko by neskôr bolo možné rozšíriť prevádzku kníhkupectva aj na Bratislavu a Košice71. Maďarské Ministerstvo zahraničných vecí návrh privítalo a zdôraznilo hlavne význam bratislavského kníhkupectva pre maďarskú menšinu na Slovensku, poukázalo však aj na to, že by sa práve preto jeho zriadenie v Bratislave mohlo stretnúť s väčšími prekážkami72. Vo veci kníhkupectiev sa čoskoro začali maďarsko-československé rokovania, ktorých výsledkom bolo v priebehu apríla uzavretie predbežnej dohody o tom, že sa v Prahe a v Bratislave zriadia maďarské, v Budapešti a v Békéšskej Čabe československé kníhkupectvá73. Vyslanec Szkladán však už 17. septembra 1949 informoval Budapešť o tom, že pri ďalšom postupe rokovaní československí partneri kladú čoraz viac prekážok zriadeniu kníhkupectiev, odvolávajúc sa na finančné ťažkosti. Podľa jeho mienky „by sa z československej strany radi (...) vzdali toho, aby v Maďarsku zriadili kníhkupectvo, len aby sme ho ani my nezriadili v Československu74". Aj napriek ťažkostiam bolo maďarské kníhkupectvo v Prahe dňa 15. februára 1950 otvorené. Vyslanec Szkladán sa v slávnostnom prejave pri príležitosti jeho otvorenia nechal počuť, že verí, že po pražskom kníhkupectve budú otvorené aj ďalšie kníhkupectvá na území Slovenska obývanom maďarským obyvateľstvom75, avšak jeho neskoršie hlásenia venujúce sa tejto otázke už poukazujú na to, že z československej strany zriadenie maďarských kníhkupectiev na území Slovenska síce neodmietajú, urobia všetko preto, aby ich nezriadila maďarská strana, ale oni sami, resp. Vydavateľstvo Pravda. „Ich cieľom je zrejme to - stojí v jeho hlásení zo 4. mája 1950 - aby Maďarov na Slovensku držali čo najďalej od literárnych diel vychádzajúcich v Maďarsku76.“ Maďarské kníhkupectvo v Bratislave bolo otvorené 14. augusta 1950 síce v prítomnosti generálneho konzula Maďarska Józsefa Fúrediho, ale otvorilo ho už skutočne Vydavateľstvo Pravda77. To, že sa maďarská diplomacia vzdala zakladania maďarských kníhkupectiev na Slovensku vo vlastnej pôsobnosti, najlepšie ilustruje prípad kníhkupectva v Košiciach. Keďže na jeseň roku 1951 boli Košice ešte stále bez maďarského kníhkupectva, miestna organizácia Csemadoku sa 18. novembra 1951 obrátila na maďarské kníhkupectvo v Prahe so žiadosťou, aby im pomohlo pri otvorení maďarské71. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 25, 685/1949. Magyar könyvesbolt létesítése Prágában. 72. tamže. 73. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 25, 22978/Táj-49, 24292/49 74. MOL, PF-TÜK, k. 20, 313/biz-1949. A prágai magyar könyvesbolt. 75. Új Szó 17. februára 1950, s. 3.; porovnaj Kiss 2003, s. 7-8. 76. MÓL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 36, 021495/1950. A prágai könyvesbolt működése; tamže 023133/1950. Magyar könyvkereskedések Szlovákiában. 77. Új Szó 16. augusta 1950, s. 4.; MÓL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 36, 025412/1950. A pozsonyi magyar könyvesbolt megnyitása.
