Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Maďarská diplomacia a maďarská menšina 175

Definitívne znenie dohody po obnovení rokovaní upravovali už po straníckej línii. Generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský zaslal 17. júla 1951 v mene ÚV KSČ Ústrednému vedeniu SMP nový československý návrh dohovoru, čo József Révai v odpovedi zo 6. augusta potvrdil tým, že „návrh, ktorý v mnohých ohľadoch spresňuje maďarský návrh z r. 1949, považujeme za dobrý a v zásade prijateľný66". Posledné prekážky podpisu dohody sa stratili po liste Kopeckého z 29. septembra, v ktorom - hoci ho neadresoval maďarskej vláde, ale Ústrednému vedeniu SMP - vyjadril spokojnosť nad prijatím návrhu a ubezpečil maďarskú stranu, že leninsko-stalinská menšinová politika KSČ a československej vlády vytvorí všetky predpoklady pre rozvoj národnej kultúry pre obyvateľstvo maďarskej národnosti67.

K slávnostnému podpisu kultúrnej dohody došlo 13. novembra 1951 v Prahe. Z dohody, ktorú podpisovali Viliam Široký a József Révai, boli vynechané nielen ustanovenia týkajúce sa zrušenia protimenšinových právnych noriem a zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku, ale aj akékoľvek poukazovanie na menšiny, a to do takej miery, že v texte dohody, ktorý sa skladal z troch kapitol a sedemnástich článkov, sa ani raz nevyskytol pojem „národnosť“ či „menšina“68.

Pražské prijatie maďarskej vládnej delegácie, ktorá prišla do Československa z dôvodu podpísania dohody, ako aj následná návšteva Fiľakova na druhý deň, sa niesli v znamení demonštrovania priateľstva československého a maďarského ľudu. Vrelé privítanie maďarskej delegácie vyzdvihovali aj správy pražského a bratislavského zastupiteľstva69. Generálny konzul József Füredi v súvislosti s prejavom Józsefa Révaiho k robotníkom fiľakovského Kovosmaltu vyzdvihol, že v ňom „oficiálne formuloval (...) postoj maďarskej vlády k maďarskému obyvateľstvu žijúcemu na Slovensku“, čo však v skutočnosti nebolo nič iné, než oznámenie toho, že maďarská vláda považuje postavenie maďarskej menšiny v duchu zásad leninsko-stalinskej národnostnej politiky za usporiadané a otázku považuje za internú záležitosť Československa70. Révaiho prejav znamenal symbolický vrchol v obrate maďarskej politiky, ktorého prejavom bolo podpísanie kultúrnej dohody. Jeho dlhodobým dôsledkom bolo, že otázka národnostných menšín zostala v československo-maďarských štátnych a straníckych stykoch - aspoň na oficiálnej úrovni - na dve desaťročia tabuizovaná.

Plán zriadenia maďarských kníhkupectiev

Na úplnom začiatku päťdesiatych rokov sa popri prípravách na uzavretie kultúrnej dohody a jej podpísaniu objavili aj ďalšie otázky, v ktorých sa maďarská strana vzdala svojej pôvodnej politiky a ktoré sa skončili ústupom maďarskej strany a presadením československého postoja. Jednou z takýchto otázok bolo zriadenie maďarských kníh66. MOL, MDP, f. 276, zv. 65, a. j. 206; NA ČR, ÚV KSČ, f. 100/24, sv. 96., a. j. 1126.

67. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, b. Č./1951.

68. Text kultúrnej dohody - na rozdiel od zmluvy o priateľstve - na československú žiadosť nebol zverejnený a dokonca v tlači nezverejnili ani výňatky z nej. Jej znenie je možné nájsť: MOL, PN-TÜK, k. 47, 764/biz.-1951. A kulturális egyezmény megkötése.

69. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 43, 017026/1951. A kulturális egyezmény megkötése; tamže 002766/1951. Révai elvtárs szlovákiai útja.

70. Új Szó 16. novembra 1951, s. 6-7; porovnaj Kiss 2003, s. 6-7; Kiss 2011, s. 16-17.