Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

174 Árpád Popély

roku 1949 rozhodlo, že síce v maďarskom návrhu kultúrnej dohody navrhnú zásadný význam riešenia otázky menšinového školstva, ale nebudú ju podrobne rozoberať, namiesto toho budú súriť uzavretie osobitnej zmluvy o spolupráci oboch ministerstiev školstva61.

Maďarská strana chcela dohodu uzavrieť čo najskôr, najneskôr do novembra roku 1949. Z československej strany však boli vytyčované nové a nové termíny na začatie rokovaní, a tak aj k odovzdaniu návrhov dohody mohlo dôjsť až v decembri roku 1949. Československý návrh kultúrnej dohody odovzdal Ivan Horváth, vyslanec Československa v Budapešti, 12. decembra maďarskému ministrovi zahraničných vecí Gyulovi Kállaimu, maďarský návrh bol odovzdaný československej strane o dva dni neskôr, 14. decembra, rovnako cez československé vyslanectvo. Kým v maďarskom návrhu dostala naďalej významnú úlohu otázka podpory národnostných inštitúcií a - hoci redukovane - aj otázka zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku, zatiaľ v československom návrhu menšinové problémy zostali úplne bez povšimnutia62.

Maďarský návrh bol v záujme toho, aby sa pre československú stranu stal prijateľnejším, po rokovaní s československým vyslancom 22. decembra upravený63. Vynechali z neho okrem iného ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku a ponechali v ňom len jedno všeobecné ustanovenie o podpore kultúrnych, vzdelávacích a školských inštitúcií národnostných menšín. Ako odpoveď na upravený maďarský návrh československá vláda 11. januára 1950 tiež odovzdala nový návrh. Druhý československý návrh prebral formálne členenie maďarského návrhu a osvojil si aj viaceré návrhy maďarskej strany, ale podobne ako prvý československý návrh sa vyvaroval čo i len spomenutia národnostných menšín64.

Keďže z československej strany naďalej odmietali zakotvenie ustanovení týkajúcich sa národnostných menšín do dohody, jej prípravné práce na dlhú dobu uviazli. Počas zdĺhavých rokovaní československá strana navrhla dokonca aj možnosť spolupráce aj bez uzavretia dohody. Intenzívnejší priebeh nabrali rokovania po takmer jednoročnom prerušení, až po tom, ako sa maďarská strana - pravdepodobne aj vplyvom udalostí, ku ktorým došlo v Československu v prvých mesiacoch roku 1950 - vzdala zakotvenia svojho zámeru vzájomnej podpory národnostných menšín. Maďarský minister kultúry József Révai, ktorý ešte v marci roku 1950 pred československým vyslancom Ivanom Horváthom vylúčil, že by uzavreli dohodu bez toho, že by tá obsahovala národnostnú otázku (Kaplan 1993, s. 283), v liste z 27. januára 1951 adresovanom československému ministrovi informácií Václavovi Kopeckému už súhlasil s vynechaním sporných pasáží z textu dohody. Vo svojom liste žiadal Kopeckého len o to, aby o problematickom bode, teda o národnostnej otázke poslal v mene československej vlády list maďarskej vláde a ubezpečil ho zároveň o tom, že list nebude uverejnený65.

61. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, 10968/1949. Magyar-csehszlovák kulturális egyezmény.

62. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, 1121/1949.

63. Vyslanec Ivan Horváth sa počas rokovaní s tajomníkom maďarského ministerstva zahraničných vecí Andorom Bereim 21. decembra vyjadril, že „maďarský návrh nemá charakter kultúrnej dohody, ale zmluvy o menšinách”. (NA ČR, ÚV KSČ, f. 100/1, sv. 61., a. j. 498. Kultúrni dohoda čs.-maďarská)

64. MOL, MDP, f. 276, zv. 54, a. j. 82.

65. NA ČR, ÚV KSČ, f. 100/24, sv. 96., a. j. 1126.