Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Maďarská diplomacia a maďarská menšina 173 zasadnutie ÚV KSS a v máji 1950 sa uskutočnil IX. zjazd KSS, na ktorých sa začala organizovaná kampaň voči buržoáznemu nacionalizmu, maďarská diplomacia bola naklonená - preberúc propagandu Širokého a pozabudnúc na zodpovednosť samot­ného Širokého a celej komunistickej strany za povojnové prenasledovanie maďarskej menšiny - považovať za zodpovedné za živenie protimaďarských nálad osoby obvinené z buržoázneho nacionalizmu, a to Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského a Daniela Okáliho, ich odstavením považovala za upravené postavenie maďarskej menšiny, ako aj československo-maďarského vzťahu. Uznesenie zo 6. januára 1950 a odstránenie slovenských buržoáznych nacionalis­tov maďarskú diplomaciu nielen upokojili, aleju nabádali k tomu, aby sa vzdala dovte­dajších princípov politiky voči Československu. Komunistické štátne a stranícke vede­nie Maďarska, ktoré sa ešte v priebehu roku 1948 a v prvých mesiacoch roku 1949 viackrát ozývalo v záujme maďarskej menšiny, citlivé otázky, akými bolo aj postavenie maďarskej menšiny, začalo podriaďovať obojstranným vzťahom už po podpísaní zmlu­vy o československo-maďarskom priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ku ktoré­mu došlo 16. apríla 1949. Na jeseň roku 1949 ešte síce vystúpilo proti ďalšej odsuno­­vej akcii, od jari roku 1950 sa však tento obrat zrýchlil. Odvtedy už v diplomatických spi­soch nenachádzame ani stopu toho, že by sa maďarská diplomacia dala počuť v akých­koľvek otázkach v prospech maďarskej menšiny. Príprava a podpísanie československo-mad'arskej kultúrnej dohody Spomínanú zmenu v postoji Maďarska je možné najlepšie ilustrovať na prípravách československo-mad'arskej kultúrnej dohody, ktoré skončili ústupom maďarskej strany. Uzavretie dohody, ku ktorej oba štáty zaväzovala aj vzájomná zmluva o priateľstve, súri­la v prvom rade maďarská strana. Maďarská diplomacia pôvodne uvažovala o takej kultúrnej dohode, ktorá by bola zaručovala rovnako pre Maďarov v Československu ako aj pre Slovákov v Maďarsku široké menšinové práva. Prvý koncept dohody vypracova­ný maďarským Ministerstvom zahraničných vecí ešte v júni roku 1949 dokonca pred­znamenával nielen vzájomnú podporu rôznych menšinových kultúrnych a vedeckých inštitúcií, nevynímajúc zabezpečenie menšinových škôl podľa požiadaviek rodičov, ale aj zrušenie a nápravu všetkých protimenšinových právnych noriem a opatrenP9. Článok o zrušení protimenšinových právnych noriem sa síce čoskoro dostal aj z maďarského návrhu, československá strana však považovala za citlivú aj otázku men­šinového školstva, ktorú nechcela zakotviť do dohody. Pražský vyslanec Ágoston Szkladán na toto všetko upozorňoval Budapešť už od augusta roku 1949 a poukazoval na to, že československá strana uvažuje len o rámcovej dohode, ktorá by otázku men­šinového školstva neriešila, nakoľko ju považuje za internú záležitosť59 60. Na podnet hlá­sení prichádzajúcich z Prahy sa maďarské Ministerstvo zahraničných vecí v októbri 59. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 66, b. Č./1949. 60. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, 9145/1949. Magyar-csehszlovák kulturális egyez­mény; MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, k. 52, 9968/1949. Bemutatkozó látogatás Nejedlý Zdenék iskola-, tudomány- és művészetügyi miniszternél; MÓL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, 749/1949. A magyar-csehszlovák kulturális egyezmény ügye; MÓL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 42, 10968/1949. Magyar-csehszlovák kulturális egyezmény.

Next

/
Thumbnails
Contents